Juraja Oravca v dave len tak neprehliadnete. Od bežných ľudí ho oddeľuje živá iskra v očiach, ktorá dnes mnohým mladým chýba. Je to chuť niečo zmeniť.

Tvrdí, že ak chceme zmenu, nemôžeme čakať, že ju za nás spraví niekto iný. Nemôžeme čakať, že príde z ministerstva alebo sa o ňu postarajú politici.

Musíme začať od seba. Aj preto je dnes v úlohe manažéra projektu Zelená škola, ktorého cieľom je reforma školstva cez témy životného prostredia a začína už v učiteľskom zbore.

Škola v Banskej Štiavnici je v rámci projektu Zelená škola ukážkovou. (zdroj: Marek Valovčin)

Projekt mení zborovňu aj triedy

S Jurajom Oravcom sa stretávame v Špeciálnej základnej škole v Banskej Štiavnici. Ako jedna z viacerých škôl sa pustila do reformy školstva prostredníctvom zmeny vzťahu učiteľa a žiaka. Aj o tom je totiž program Zelená škola. Pristupovať k forme vyučovania inak. Program je realizovaný CEEV Živica a školy neuzatvára v osobitom svete, ale práve naopak, otvára ich verejnosti aj svetu.

„Táto škola je jedna z mnohých, ktoré už oficiálne získali certifikát Zelená škola,“ vysvetľuje Oravec, keď nám podáva ruku pri vstupe do zborovne.

Škola je na prvý pohľad iná od bežných. Deti tu pobehujú v priateľskom prostredí, učiteľov berú ako partnerov a ako hovorí učiteľ a koordinátor projektu na škole Eduard Gemza, je to aj výsledok zapojenia sa do projektu, ktorý na škole beží od roku 2015.

„Už po prvom roku sme si všimli, že projekt stmelil pedagogický aj detský kolektív. Deti navštívili mestské zastupiteľstvo a išli sme na Krajský úrad aj Krajský pamiatkový úrad, vďaka čomu si žiaci mohli pozrieť, ako veci fungujú v praxi. Začali riešiť veci ako dospelí, čo im dodalo silu, sebavedomie aj praktické zručnosti. Taktiež si viac pomáhajú, dokonca aj starší mladším a prepuklo rovesnícke vzdelávanie. Za dva roky sa vylepšila klíma v škole aj v kolektíve,“ hovorí Gemza počas toho, ako si sadáme do triedy.

Následne Juraj Oravec rozrozpráva príbeh o sebe aj Zelenej školy, ktorá dnes rastie po celom Slovensku a k lepšiemu už zmenila viac ako 500 škôl. V tomto roku ich je v projekte zapojených 350 a každý rok sa k nim pripojí niekoľko desiatok ďalších.

Tabuľu náučného chodníka vybavili sami žiaci. Napísali projekt a išli za primátorkou Banskej Štiavnice, aby vytýčila územie chránené školou. (zdroj: Marek Valovčin)

Zmeniť veci znamená chcieť

Keď v roku 2004 vznikal projekt Zelenej školy, Juraj Oravec ešte študoval a jeho ďalšie kroky neboli celkom jasné. Už vtedy však chápal, že školstvo by sa malo zmeniť. Preto sa rozhodol, že pre to niečo spraví.

Začal dobrovoľníckymi aktivitami a tam, kde jeho spolužiaci videli možnosti zabaviť sa, on videl priestor na zmysluplnú činnosť. Na škole, v komunite či v zariadeniach sociálnych služieb. Aj preto sa vydal na vysokoškolské štúdium sociálnej práce.

„Vždy som mal chuť a energiu pomáhať a rozvíjať sociálne vzťahy,“ hovorí Oravec.

Škola mu v mnohom pomohla, ale všade videl možnosť robiť veci inak. Predstavoval si, že by sa aj samotné vzdelávanie mohlo robiť menej formálne.

„Počas štúdia som sa venoval práci s mládežou a následne som sa dostal aj k programu Zelenej školy. V roku 2016 som nastúpil do programu ako člen tímu a po ôsmich mesiacoch som sa stal manažérom. Bola to pre mňa výzva a zároveň sen začať pracovať s učiteľmi aj žiakmi a meniť veci,“ vysvetľuje.

Program Zelená škola je postavený na dvoch pilieroch. Prvým je environmentálna výchova a druhým je participácia.

Práve participácia vedie k tomu, že žiaci preberajú spolurozhodovanie a nezištne na škole realizujú rôzne aktivity. Práve tu vzniká priestor spraviť školu tak zdravšiu a zelenšiu, ako aj menej formálnu a vzdelávať tak, aby sa opäť do lavíc vrátil Komenského duch, ktorý kázal učenie hrou.

Snaží sa žiakov dostať viac von, mimo tried, do záhrad a dvorov, kde sa dajú jednoducho viesť hodiny matematiky, chémie alebo slovenčiny. Je to pre žiakov oveľa väčší zážitok.

„Prioritou je zmeniť klímu na samotnej škole. Štandardný prístup učiteľ a žiak totiž bez partnerského vzťahu zlyháva. Obvykle je to o tom, že učiteľ niečo hovorí a žiak počúva a koná. Zelená škola toto prostredie mení na partnerské. Učiteľ žiakov počúva a je v úlohe sprievodcu a partnera. Rozvíja sa tak partnerský vzťah medzi žiakmi aj medzi učiteľmi a žiakmi,“ hovorí Oravec.

„Na reálnych výsledkoch vidíme, že sa to dá. Takáto spoluprácu so žiakmi je jedna z podmienok, aby škola získala certifikát Zelenej školy. Školstvo na to dnes nie je nastavené. Často je potrebné to učiteľov naučiť a aplikovať nové techniky, ale dá sa to zmeniť. Nepotrebujete na to žiadne štandardy, ministerské usmernenia či metodické pokyny. Stačí vám snaha,“ pokračuje.

Žiaci sa v Banskej Štiavnici rozhodli riešiť problém s mnohými čiernymi skládkami a vyčistili veľké územie mesta. (zdroj: Marek Valovčin)

Škola mení okolie aj žiakov

Do projektu sa môže zapojiť každá materská, základná aj stredná škola. Len čo tak urobí, dostane metodiku siedmich krokov, vďaka ktorým sa na škole dokáže zmeniť klíma.

„Na jednej škole si sami žiaci s učiteľmi založili čajovňu. V Banskej Štiavnici zas žiaci realizovali špeciálny projekt, v rámci ktorého sa rozhodli riešiť problém s mnohými čiernymi skládkami. Inšpirovali sa ochranou prírodných pamiatok, napísali projekt a išli za primátorkou Banskej Štiavnice, aby sa vytýčilo územie chránené školou. Skládky potom vyčistili a osadili tabule náučného chodníka,“ prezrádza Oravec.

Obyvatelia začali k svojmu okoliu pristupovať zodpovednejšie a viac si ho vážia. Vďaka tomu je krajina čistejšia a na miestach, kde ležali odpadky, sú dnes rastliny. Pochvaľujú si to nielen obyvatelia mesta, ale zmenilo to aj pohľad žiakov na prírodu.

„Najviac ma zaujalo to, ako sme veci dokázali zmeniť a čiernu skládku premenili na kus prírody. Boli sme to my, ktorí to dokázali a zanechali tu niečo dobré,“ hovorí šiestak Maťo Genya.

Hoci niektoré aktivity realizuje len konkrétna pracovná skupina detí, tak ako vidieť v Štiavnici, celá škola sa zapája do znižovania environmentálneho dopadu alebo ďalších aktivít, z čoho profituje okolie aj planéta. A nielen to.

„Pred udelením certifikátu sa stretávame aj s rodičmi, upratovačkami, žiakmi a zisťujeme, či sa zmenil samotný princíp fungovania školy. Ak áno, až potom škola dostane certifikát,“ vysvetľuje Oravec.

Súčasťou projektu je teda aj zmena myslenia učiteľov a žiakov. Škola sa nestáva nutným zlom, kde učitelia chodia do roboty a žiaci ako za trest, ale spoločne vytvárajú hodnoty a obohacujú seba aj svoje okolie.

„Veci realizujeme v rámci vyučovacích hodín aj mimoškolských aktivít. Nikto z nás to neberie ako prácu navyše. Ide skrátka o dobré veci a preto chceme, aby deti aj učitelia chápali, že to má zmysel robiť aj vo voľnom čase,“ potvrdzuje zmenu v škole Gemza.

Zmena sa deje aj napriek ministerstvu

Hlavnou víziou Zelenej školy je reforma školstva zdola. Nie prostredníctvom elít, ale úplne obyčajných učiteľov na úplne obyčajných školách, ktorí dokážu meniť školstvo.

„Prečo je to dôležité? Aby si žiaci neodnášali zo školy len poznatky, ale aj zručnosti, ktoré zužitkujú v bežnom živote. Keď niečo budú riešiť, povedia si svoj názor a dokážu sa za dobré veci nielen postaviť, ale aj vyhrnúť rukávy a začať ich realizovať, pretože už v škole im to bolo umožnené,“ vysvetľuje Oravec.

Čo na takéto snahy hovorí hlavný patrón školstva ministerstvo?

„Odporúčajú nás v pedagogicko-organizačných pokynoch. Sme tam ako jediný environmentálny program z tretieho sektora pre školy,“ odpovedá Oravec.

Eduard Gemza je učiteľ a koordinátor projektu Zelená škola na základnej škole v Banskej Štiavnici. (zdroj: Marek Valovčin)

Veľa to nie je, ale aspoň niečo. Ale aj bez ministerskej podpory sa školy pridávajú pre pozitívne ohlasy a výsledky. Pretože počas realizácie rôznych aktivít sa často zmiernia aj závažné problémy ako je napríklad šikana.

„Priamo od učiteľov dostávam spätnú väzbu, že žiaci sú empatickejší. Do svojho tvorivého tímu na škole totiž nevyberajú len najlepších žiakov, ale napríklad aj takých, ktorí majú veľa energie a možno nie sú až tak výborní žiaci. No keď je skupina správne nakombinovaná, tak aj žiaci, ktorí by inak nedokázali komunikovať spoločne, nájdu spoločnú reč, čo je aj istá forma prevencie proti šikane,“ konštatuje Oravec.

Partnerom projektu zelená škola je tretí rok aj Nadácia Slovenskej sporiteľne. „Je skvelé, že aktivity tejto iniciatívy prispievajú k rozvoju tvorivého a kritického myslenia detí na školách. Tým, že riešia aktuálne problémy svojej školy a samy ich navrhujú, rozvíjajú vzájomnú spoluprácu a spolupatričnosť, uvedomujú si zodpovednosť za svoje konanie,” hovorí Danica Lacová správkyňa Nadácie Slovenskej sporiteľne.

Dodáva: „Teší nás, že cez praktickú skúsenosť takto prispievajú k pozitívnej zmene, ktorá má trvalejší charakter, keď je dieťa jej súčasťou. Téma ochrany životného prostredia, prijatia zodpovednosti, uvedomovanie si dôsledkov svojich činov sa tak stáva prirodzenou súčasťou života detí.“

Program Zelená škola je realizovaný v 68 krajinách sveta už od roku 1994. Medzinárodným partnerom je Foundation for Environmental Education a národná organizácia Špirála, ktorá zastrešuje národné environmentálne organizácie.

Získanie certifikátu trvá škole približne dva roky, ocenením sa však nič nekončí.

Po certifikáte škola pokračuje ďalšou z etáp, ktorými sú energia, voda, odpad, doprava, ovzdušie, zeleň a ochrana prírody, potraviny a zelené obstarávanie. Po spracovaní jednej témy sa môže škola presunúť k ďalšej a ďalej napredovať. Tento postup sa aktuálne realizuje aj v Banskej Štiavnici.

„Začíname pracovať na novom projekte v oblasti odpadov. Už dnes triedime v triedach odpad, informujeme o tom verejnosť, žiakov aj rodičov a mali sme infostánok na vianočných trhoch. Zaujímame sa o zero waste obchody. Je to učenie detí aj pre bežnú prax,“ hovorí Gemza o pokračovaní projektu v škole.

„Aj vďaka takýmto projektom a školám sme presvedčení, že zmena zdola v školstve sa dá realizovať. Aj bez toho, aby to bolo nakázané zhora, keďže príkazy aj tak nefungujú. Ľudské nadšenie a snaha robiť dobré veci však dokážu zmeniť aj nemožné,“ dodáva s úsmevom a nadšením v očiach Oravec.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.