„Koľko kíl nesiete?“ spýta sa horského nosiča turista zo Skalice.

„Málo,“ odpovie Vladimír Šmelko, ktorý práve nesie na Chatu pod Rysmi sud piva a debničku s fľašami tvrdého alkoholu.

Podľa posledného sčítania turistov vystúpilo na Rysy 1099 ľudí zo slovenskej a poľskej strany za jeden deň a veľa z nich sa zastavilo aj na najvyššie položenej chate vo Vysokých Tatrách.

Horskí nosiči by sa mali čo najviac ponáhľať, pretože na Chate pod Rysmi ich čakajú dve 16-hodinové zmeny. Varia, upratujú, balia i obsluhujú. Vlado, ako mu na horách hovoria, má pred sebou štyri hodiny šliapania, z Popradského plesa totiž vyrazil len pred malou chvíľou.

(zdroj: Marek Valovčin)

Rekord vynášky je 125 kilogramov

Vlado vstával ráno o štvrtej a mal šesť hodín na to, aby sa dostal na horskú chatu. O pol jedenástej už musí mať oblečenú zásteru a variť čerstvú dávku kapustnice. Denne sa pripravuje 100 litrov kapustnice, 25 litrov guláša, 20 litrov cesnačky a vypije 150 litrov čaju.

Na chate robí vedúceho zmeny a raňajkoval len jogurt a jednu buchtu, viac by mu vraj nechutilo a bolo by to kontraproduktívne. Niesť na chrbte päťdesiat a viac kilogramov je totiž seriózny športový výkon a horskí nosiči k tomu tak aj pristupujú. Počas vynášky sa s nikým nerozprávajú, zbytočne si nemíňajú sily a sústredia sa len na samotnú vynášku.

Chata pod Rysmi je jednou zo štyroch tatranských chát, ktoré ešte zásobujú horskí nosiči. Ako jedna z posledných vysokohorských chát v Európe nepotrebuje vrtuľník ani lanovku.

„Sme čisto nosičská chata a naďalej ňou chceme zostať. Vrtuľník nám nenosí potraviny ani sudy s pivom, všetko sa nosí na chrbte. Veľmi nám pomáhajú ľudia. Personál chaty vynesie okolo tristo kíl za deň a ľudia dvesto až päťsto,“ hovorí Vlado.

Denne je pri Popradskom plese pripravených päť až desať krošní a platí, že kto skôr príde, ten skôr berie. Niektorí chodia už pred piatou ráno, aby mali istotu, že sa im vynáška ujde. Zvyknú byť pripravené veci ako sud kofoly, mlieko, kapusta či zemiaky.

(zdroj: Marek Valovčin)

Na chatu chodia každý deň aj traja nosiči a striedajú sa v trojdňových cykloch. Dva dni robia, jeden deň majú voľno. Dokopy sú deviati a na víkendy prichádzajú pomáhať aj dobrovoľníci.

Každý z nich musí zdolať 4,5-kilometrovú trasu s prevýšením 750 metrov a prejsť cez náročnú pasáž po rebríkoch. Nosičom to zaberá dve až štyri hodiny, závisí od nákladu.

Na chrbte nosia 60 až 90 kilogramov, v niektorých prípadoch aj viac ako 100. Rekord dlhodobo držal chatár Viktor Beránek, ktorý v roku 2003 na Chatu pod Rysmi vyniesol 122,5 kilogramu nákladu. V roku 2018 ho však prekonal 32-ročný Poliak Jakub Kaczmarek, keď na chatu vyniesol 125 kilogramov.

„Veľké váhy sa bežne nenosia. Vynesieš to raz za život a potom už nikdy viac. Kto však vynesie 100 kíl, ten už je dobrý nosič,“ opisuje Vlado.

On si bežne nakladá do 90 kíl a rekord má na úrovni 108 kilogramov. Pokúsiť sa o jeho zdolanie nie je jednoduché, pretože sezóna na Chate pod Rysmi trvá štyri a pol mesiaca. Konkrétne od 15. júna do 31. októbra a v úvode začínajú s nižšími váhami. Kým si trúfnu vyniesť viac ako sto kilogramov, sezóna môže byť už na konci.

„V roku 2019 by som vyniesol aj viac, ale pri 108-čke sa mi polámala krošňa a viac sa naložiť nedalo. Potom si treba na novú krošňu zvyknúť a nedá sa s ňou okamžite nosiť pôvodné váhy. Čiže o prípadné zdolanie svojho maxima sa pokúsim až neskôr,“ hovorí Vlado a dodáva, čo je pri vynáške najnáročnejšie.

„Odierajú sa nám lopatky a bolí celý chrbát. Najviac však dostanú zabrať stehná a lýtka, pretože v jednej pasáži stojíme na špičkách a celý náklad a vlastnú váhu držíme len na prstoch jednej nohy,“ vysvetľuje.

(zdroj: Marek Valovčin)

Chceli ju postaviť už v 19. storočí

Vlado začal na Chate pod Rysmi pracovať v roku 2012 ako dobrovoľník, chatár Viktor Beránek ho zamestnal až po štyroch rokoch. Pravidelne prichádzal pomáhať do kuchyne a bez nároku na odmenu vynášal až dovtedy, kým nezačalo byť jasné, že to s prácou horského nosiča myslí vážne.

„Dôležité je vydržať. Vyskúšať si to chce takmer každý, ale robiť to opakovane a s vyššími váhami mnohých odradí. Keď sa niekto chce stať nosičom, musí to hlavne chcieť a mať na to chuť. Tiež treba mať fyzickú kondíciu, aj keď je to hlavne o hlave,“ prezrádza Vlado.

Dobrovoľníci na Chate pod Rysmi robia prevažne pomocné práce ako škrabanie zemiakov, čistenie cibule, rozbaľovanie krošní, nabaľovanie krošní a podobne. Robia to zadarmo a za stravu a ubytovanie na Popradskom plese.

Kedysi však dobrovoľníci na Chate pod Rysmi neexistovali a omnoho nižší bol aj záujem turistov o Rysy. Prvotná myšlienka vybudovania chaty v tejto časti Vysokých Tatier sa objavila na konci 19. storočia, realitou sa však stala až v roku 1932. Vtedy ju postavil Klub československých turistov a trvalo mu to 93 dní.

(zdroj: Marek Valovčin)

Chata sa nachádza vo výške 2250 metrov nad morom a podľa odborníkov je pre jej nevýhodnú polohu najohrozenejšou stavbou v Európe. V roku 2019 ju zasiahli dve lavíny a stáva sa, že jej odtrhnú hromozvody, komíny, rozbijú okná či vyrazia dvere. V roku 2010 jej poškodila strechu aj statiku natoľko, že sa už nedala zachrániť.

Postavili ju preto nanovo, aj keď chatár Viktor Beránek navrhol zmeniť miesto. Jej majiteľov Klub slovenských turistov a horolezecký spolok JAMES to vyšlo viac ako pol milióna eur, miesto však zmeniť nechceli.

Nová chata sa od tej starej líši takmer vo všetkom. Je o polovicu väčšia, má vyšší komfort aj viac miesta pre turistov. Záujem o ubytovanie je taký veľký, že dva mesiace vopred je plne obsadená. Kapacitu má 14 lôžok, ale v prípade potreby a v krízových situáciách v nej vedia na matracoch prichýliť až 60 ľudí.

Pre tých, ktorí na rekonštrukciu prispeli viac ako 100 eurami, vzniklo lôžko na peci, kde môžu navždy spávať zadarmo. Práve zbierka pomohla zafinancovať kúpu kachľovej pece, zariadenia do kuchyne, matracov či diek. Celkovo sa vyzbieralo viac ako 17-tisíc eur a zapojili sa jednotlivci i firmy.

(zdroj: Marek Valovčin)

Pády môžu byť fatálne

Viktor Beránek už dlhodobo odoláva tomu, aby na Chatu pod Rysmi lietal vrtuľník. Zabrániť tomu nedokázal len dva razy. Počas rekonštrukcie chaty v roku 2010 a pri príležitosti 60. výročia postavenia chaty, kedy tam v roku 1993 vrtuľník vyniesol piano.

Takýto prístup však spôsobuje riziko, že horský nosič sa s niektorou vynáškou popasuje viac ako obvykle. Zažil to aj Vladimír Šmelko, keď neodhadol svoje aktuálne kapacity.

„Na svojej tretej vynáške v živote som niesol 75 kilogramov. Predtým som mal naložených 30 a 45 kíl a vôbec som to necítil. Naložil som si viac, no zlomilo ma to. Nikdy som to však nevzdal. Na chatu nakoniec vyjdem vždy, aj v snehu po pás či vo víchrici. Sme hrdí na to, že k nám nelieta mašina,“ priznáva Vlado.

„Je to o skúsenostiach. Jednak dokážeme vyniesť stále viac, ale postupne už vieme aj to, ako sa treba najesť alebo obliecť, aby nás počas vynášky neprekvapil sneh. Napriek skúsenostiam sa mi skoro každý rok stane, že spadnem. Vtedy sa bojím, aby som sa nezranil,“ hovorí horský nosič, ktorý sa mimo sezóny venuje arboristike a výškovým prácam.

Pri otázke, dokedy plánuje robiť horského nosiča, odpovedá pomerne jasne. Navždy.

„Dokým mi to telo dovolí, chcel by som nosiť,“ uzatvára Vladimír Šmelko.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.