Tridsiatnik Ľudovít Vašš sa na prvý pohľad odlišuje od množstva rovesníkov. Opálená pokožka už počas skorej jari naznačuje, že pracovný čas netrávi pred počítačom.

Od skorého rána do večera pracuje v ovocnej škôlke a sadoch, ako je v osade Španie v Novej Bošáci. Spoza oplotenia sa neozýva len bzukot hmyzu, ale aj intenzívne békanie oviec.

„Poďte, práve majú mladé,“ pozýva nás na začiatku apríla do sadu plného ovocných stromov starých odrôd gazda, ekológ a ovocinár Ľudovít Vašš.

„Sad, to nie sú len stromy, ale aj celá symbióza flóry a fauny,“ ukazuje na pasúce sa ovce a lietajúci hmyz.

Ľudovít Vašš vždy vedel, že by nikdy nemohol sedieť v kancelárii pred monitorom. Lákal ho život v spojení so zemou a prírodou, hoci svoje životné poslanie objavil v obývačke. Krajinnú ekológiu sa rozhodol študovať po tom, ako videl film Home od Arthusa Bertranda.

„Po strednej škole ma prijali na lesníctvo, no dal som prednosť štúdiu krajinnej ekológie. Chcel som pomôcť planéte,“ hovorí Ľudovít Vašš.

V jeho zornom poli sa však veľmi skoro objavili aj historické odrody ovocných stromov. Odkedy ochutnal ich plody, upísal sa ich záchrane.

(zdroj: Ovocný strom)

Mnohé staré odrody nepoznajú ani pomológovia

Stojíme pod približne päťdesiatročnou jabloňou. Jednou z množstva, ktoré v krásne upravenom sade Španie začínajú rozkvitať. V súčasnosti sad vyzerá úplne inak, ako pred pár rokmi, keď do neho Ľudovít Vašš zavítal prvý raz.

„Je to pozemok Bratislavského regionálneho ochranárskeho združenia - BROZ a bol takmer celý zarastený. Pripomínal skôr les, hoci aj dnes sú tu ešte neošetrené miesta, kde to vyzerá pôvodne,“ ukazuje na malé rúbanisko Vašš.

Prvýkrát sem zavítal ako študent. Vtedy spolu s priateľmi začal pôsobiť v občianskom združení Pangea v Novej Bošáci. Čistili zarastené sady, vysádzali stromy a dostali sa až k ľudovému ovocinárstvu. Objavili prastaré druhy ovocných stromov. Nielen takých, o ktorých sa učili, ale aj také, o ktorých mu povedali len miestni.

„Toto je Jačmienka od Jurigov, toto je Drúzgavica, toto zas Šemencia, Šatlovka, Homôlka,“ spomína, ako mu pri potulkách Novou Bošácou miestni ukázali stromy a odrody, ktoré poznali len oni. Mnohokrát však išlo o posledné stromy. Mladý študent spolu s partiou kamarátov, z ktorých sa neskôr stali aj kolegovia, ich však namnožili z mladých výhonkov a zachránili pre ďalšie generácie.

Vďaka starostlivosti sad Španie úplne zmenil svoj kolorit. Pôvodné stromy ožili a tie mladé, ktoré majú len pár rokov v sebe nesú genetiku starých odrôd. Ide o druhy, ktoré by bez záchrany na Slovensku vyhynuli. S nimi by však zmizlo aj ich rozmanité ovocie.

(zdroj: Ovocný strom)

„Chcem, aby ľudia ochutnali skutočné ovocie, jeho chuť, konzistenciu a vôňu a nežili v predstave, že jablká sú len zelené, červené, prípadne občas žlté,“ dodáva Vašš.

V sade v Španí ide zväčša o staré odrody, ktoré pochádzajú z Anglicka, Ruska, Ameriky, Francúzska a iných krajín. Zastupujú starodávny sortiment odrôd, ktoré sú popísané, ale prakticky sa nedajú zohnať a vymierajú.

„Na Slovensku nájdeme aj staršie odrody, ktoré nemajú ani popis. Nachádzajú sa už len na kopaniciach a lazoch, v starých sadoch, nemajú pomenovanie a nenájdeme ich v knihách ani vedeckých prácach. Rastú v starých záhradách a ide o lokálne alebo krajové odrody,“ vysvetľuje Vašš.

Rozmanitosť ustúpila efektivite

Staré odrody predstavujú stovky druhov jabĺk, desiatky druhov hrušiek, marhúľ a ďalšieho ovocia, ktoré by sme na pultoch obchodov a hypermarketov hľadali márne. Problém je dostať sa aj k obľúbeným odrodám zo sedemdesiatych rokov ako Jonathan, Spartan či Ontário. Prečo?

„Za všetkým je ekonomika a intezifikácia,“ pomenováva problém Vašš.

„Pestovanie ovocia musí mať čo najmenšie vstupy a čo najväčšie výstupy. Dodávame chemikálie, obrábame pôdy, pridávame postreky. Na takúto starostlivosť sú dnes šľachtené aj odrody. So štandardnými potrebami, ale aj štandardizovanými výstupmi v tvare, chuti a bez pestrosti. Tá by totiž bola problémom pri prevoze aj predaji,“ vysvetľuje.

Prvoradý aspekt šľachtenia nových druhov je teda ekonomický. Druhým je odolnosť a tretím rýchla a masívna plodnosť na čo najmenšej ploche. Tento systém pestovania však ide na úkor rozmanitosti, chuti aj dlhovekosti stromov. Pri historických odrodách však ide o úplne iný svet ovocia.

(zdroj: Marek Valovčin)

„V tomto sade rastie približne 150 odrôd jabloní. Keby ste zahryzli do každého jablka, zistili by ste, že každé má inú chuť, inú farbu aj inú konzistenciu a čas zrenia. Objavili by ste škálu ovocia od kožovitých jabĺk až po jabĺčka malinové, vo vnútri ružovkasté či s chuťou tropického ovocia,“ ukazuje Vašš na okolité stromy.

Staré odrody už väčšina ovocných škôlok neponúka. Dokonca už ani tradičné odrody ako Jonathan, nehovoriac o tých, ktoré sa pestovali v predvojnovom období. Nájdu sa však aj výnimky ako škôlka, ktorú vedie Vašš spoločne s priateľmi a kolegami pod názvom Ovocná a okrasná škôlka Biele Karpaty. V nej si ľudia môžu kúpiť práve staré hodnotné odrody a tak ich znovu oživiť a priniesť na tento svet.

„Záujem je veľký. Ľudia si dnes radšej kúpia dobrú odrodu do záhrady ako univerzálne ovocie z hypermarketu,“ dodáva Vašš.

(zdroj: Ovocný strom)

Hľadať staré odrody je alchýmiou

Objavovanie historických odrôd predstavuje dobrodružné pátranie. A potenciál zďaleka nie je vyčerpaný. Ľudovít Vašš každý rok objaví niečo zaujímavé. Najtajomnejšie stromy sú také, ktoré sa objavia kdesi na kopaniciach, pri starých neobývaných chalupách.

Na ich pomenovanie už nestačí byť len botanikom – pomológom. Pri popisovaní sa zvažuje čas dozretia, vôňa aj chuť, ktorá sa líši podľa regiónu. Je nutné spojiť rôzne asociácie, tvar stromu aj chute a nakoniec vznikne vnútorný obraz o odrode, ktorú je možné podať ďalej.

„Našli sme napríklad zaujímavú hrušku nugátovej chuti. Keď sme išli po vrúble, teda posledné mladé končeky, ktoré vyrastú za rok a je v nich zapísaná celá genetická informácia, ktorá sa dá naštepiť, zistili sme, že strom vyťali. Našťastie, nestihli odpratať konáre. Vrúble sme na jar naštepili a máme z nich mladú generáciu hrušiek,“ opisuje dobrodružnú záchranu starých druhov Vašš.

Zaujímavým príbehom je aj znovuobjavenie hrušky Maškrtky, ktorá bola viac ako tridsať rokov považovaná za vyhynutú.

„Po tridsiatich rokoch sme zistili, že z oblasti Bošáce si túto hrušku odniesol jeden pán do Piešťan, kde rástol posledný strom. Dnes máme naštepených dvadsať stromov Maškrtky, ktoré už majú ľudia vo svojich záhradách,“ teší sa Vašš.

Slovensko je pritom značne bohaté na historické odrody ako jablone Solivarské ušľachtilé, Hontianska končiarka či Bosmanka. Tieto vzácne odrody už takmer nikto nemnoží. Máme aj veľa typických regionálnych odrôd, ktoré nie sú zaznamenané v žiadnej literatúre.

„Snažím sa, aby ľudia opäť našli cestu k ovocnému stromu. Verím, že to pomôže rozmanitosti prírody, ale aj pôžitku z chuti a podporí zdravie a ekologické poľnohospodárstvo,“ hovorí Vašš. Aj preto v ovocnej škôlke bežne množí viac ako 80 odrôd starých jabloní, 60 odrôd hrušiek, 30 odrôd sliviek, 40 odrôd čerešní a ďalšie.

(zdroj: Ovocný strom)

Staré odrody sú odolnejšie

„Pre mňa je dôležité vzdelávať ľudí o záchrane klasických druhov ovocia. Chcem spraviť aj školu ekologického poľnohospodárstva, ktorá by vzdelávala ľudí o ovocinárstve, pestovaní a pomohla im aj záhradkárčiť a rozvinúť záhradnícku kultúru. Chcem ľuďom ukázať, že je to krásne a permakultúra a potravinová sebestačnosť môžu fungovať aj v 21. storočí,“ hovorí o plánoch Vašš.

„Ešte nám však chýba kontinuita vedomostí. Starí otcovia už nepreniesli prirodzené gazdovské vzdelanie na mladé generácie. Preto je nutné vzdelávanie, aby sme si opäť uvedomili krásu spojenia človeka s prírodou,“ dodáva.

Staré odrody sú zároveň lepšie adaptované na klimatické zmeny ako rýchlo pestované ovocné stromy. Zažili toho už mnoho a je to zapísané v ich genetike. Viac odolajú aj suchu a zmenám počasia.

Ľudovít Vašš preto nielen pestuje a vzdeláva, ale aj sadí stromy. Zopár vždy vysadí aj pri príležitosti jeho ciest po Slovensku.

„Stromy sadím v rámci vzdelávacích kurzov, kde sa ľudia naučia, ako sa o ne postarať od mladosti stromu až po starobu,“ hovorí.

Získať starú odrodu stromu totiž znamená, že po ovocie nemusíte chodiť do obchodu. Je to istá cesta k potravinovej sebestačnosti. Hoci nie každý môže byť pestovateľom, záujem o ovocinárstvo môže zlepšiť aj dostupnosť rôznych odrôd na trhu. Vašš totiž považuje za kľúčové znovu obnoviť priamu komunikáciu medzi konzumentom a pestovateľom.

(zdroj: Ovocný strom)

„Staré odrody by sa mali nachádzať na tržniciach a v malých obchodoch, ľudia by mali mať možnosť kúpiť si ovocie zo sadov. Je dôležité mať možnosť kúpiť si kvalitné, rôznorodé a čerstvé ovocie bez dlhej prepravy, uskladňovania a chémie,“ praje si Vašš.

Preto si k ovocinárskym aktivitám, ktoré zastrešuje pod združením sadárov Ovocný strom pridal Ľudovít Vašš s kolegami aj vlastný sad v Moravskom Lieskovom. Spolu s tímom tu vysadili pravdepodobne najväčšiu zbierku marhúľ v strednej Európe, ale aj množstvo drieňov, hrušiek a jabloní. Dovedna viac ako 500 historických odrôd, hoci sú to ešte mladé stromčeky. Sad má za sebou len tretie vegetačné obdobie.

Založili ho na unavenej ornej pôde a premieňajú ho prostredníctvom ekologického poľnohospodárstva na rozvíjajúci sa ekosystém. Časom v sade plánujú aj samozber, ktorý ľuďom umožní ochutnať, ako chutí ovocie priamo zo stromu.

„Ide nám o to, aby sa k ľuďom dostali staré, chutné odrody a dokázali spoznať skutočnú chuť ovocia, čo vedia dnes už zabezpečiť len odrody, ktoré nie sú pestované ako priemyselné produkty,“ uzatvára Vašš.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.