Príbeh spoločnosti Abraka v istom zmysle pripomína film Pošli to ďalej. Na začiatku stála silná myšlienka, ktorej veril málokto. Lenže občas sa podarí aj nemožné.

V roku 2017 športovkyne Andrea Palowska a Nina Kubalová začali snívať o vlastnej značke športového oblečenia. Na rozdiel od toho, ktoré používali bežne, by bolo ekologické a lokálne. Predstavovalo by alternatívu k masovo produkovaným kolekciám, ktoré aj nadnárodné značky dávajú šiť v Ázii.

Nemali však podnikateľský plán, stratégiu ani dlhodobé ciele. Keď sa dozvedeli o látkach, ktoré premieňajú staré PET fľaše a rybárske silóny na tkaninu, okamžite vedeli, čo majú robiť.

„Mohli sme sa rozhodnúť pre jednoduchú cestu. Vymyslieť si meno, vybrať si z obrovskej ponuky rôznych dodávateľov, spraviť objednávku, zaplatiť a čakať, kým prídu produkty a začneme predávať,“ hovorí Nina Kubalová.

„Lenže my sme nemali pred sebou vidinu zisku, ale radosť zo samotnej tvorby,“ dodáva.

V konkurencii profesionálnych dielní a lacného textilu z Ázie vyzeral sen dvoch dievčat bez krajčírskych zručností ako úplná utópia. Lenže ony sa ho rozhodli zrealizovať.

(zdroj: archív Abraka)

Naučili sa šiť aj kresliť. Nakoniec to nestačilo

Pre každého, kto si chce založiť kolekciu športového oblečenia, je nutnosť vyznať sa v remesle. Vedeli to aj zakladateľky.

„Začali sme samoštúdiom a potom sme absolvovali kurzy šitia. Pomohlo nám to, lenže ani zďaleka to nestačilo, aby sme boli schopné vytvoriť finálny produkt,“ priznáva Palowska. Navyše pochopili, že nemôžu byť na všetko samé.

Do projektu preto pribrali Ivana Sedláka, ktorý síce nemal blízko k odevného dizajnu, ale bol vyštudovaný architekt a vedel pracovať s grafickými programami. Predpokladal, že keď dokáže nakresliť bytovku, tak ani legíny nemôžu byť problémom.

„Nakoniec to až také jednoduché nebolo, no my sme nevešali hlavu,“ usmieva sa Sedlák.

Napriek veľkej snahe trojica pripustila, že vlastnoručne to nepôjde. Bolo im jasné, že budú potrebovať krajčírku so skúsenosťami s elastickými materiálmi a so šitím na špeciálnych priemyselných strojoch. Našli ju v podobe pani Milky.

Cesta za snom cez prekážky

Milkine 25-ročné skúsenosti a Ivove výkresy stvorili prvé prototypy modelov. Nepotrebovali preto žiadnu veľkú investíciu a začali s rozpočtom v stovkách eur. Dokazuje to, že investícia do podnikania nemusí byť tak dôležitá ako samotný nápad.

„Veľa ľudí chce všetko a hneď. My sme boli trpezliví,“ spomína Kubalová.

Trpezlivosť sa im zišla aj pri vyjednávaní s prvými dodávateľmi látok.

„Ako malá firmička z jednoizbáku s vizitkami vytlačenými doma na tlačiarni v náklade 20 kusov sme nemali úplne ideálnu vyjednávaciu pozíciu. Sadli sme do auta a vybrali sa pokúšať šťastie na medzinárodný veľtrh látok do Nemecka,“ hovorí o nezlomnom odhodlaní Palowska.

Čakali ich tam ďalšie prekážky. Jedny látky neboli vhodné na použitie a ďalšie sa aj dali vyrobiť podľa presných špecifík, no minimálna objednávka bola desať kilometrov.

Odvážnej trojici na to chýbala dávka odvahy, peniaze aj skladovacie kapacity na kilometre látok. Nakoniec sa im podarilo dohodnúť s pletiarňou na prvých 200 metroch recyklovaného materiálu.

„Stále sa nám to zdalo príliš veľa, no povedali sme si, že ušijeme zhruba 200 kusov legín a snáď ich nejako predáme. Prípadne sa nad nami zľutujú naše kamarátky,“ spomína na začiatky Palowska.

(zdroj: archív Abraka)

Záujem o recyklované materiály rastie

Prví zákazníci boli z okruhu rodiny a známych. Ich kúsky presvedčili okolie, že unikátny dizajn a kvalita ekologického materiálu sú presne to, čo športovému svetu chýbalo.

Zásadný zlom prišiel v okamihu, keď dostali prvú oficiálnu objednávku cez e-mail. Najskôr im chodili jedna až dve denne, zakladatelia chodili naďalej do práce a objednávky balili po večeroch.

„Prvé týždne sme predávali približne jeden kus denne a boli sme z toho nadšení. Za pár mesiacov sme predali všetky kusy z látky, čo sme mali a za zarobené peniaze sme kúpili ďalšiu. Takto to ide vlastne dodnes. Avšak už sme schopní predať za deň toľko, čo pred štyrmi rokmi za polroka,“ hovorí Palowska.

Napriek nárastu objednávok je povedomie o recyklovaných materiáloch však stále nízke. Abraka preto prináša so svojou kolekciou aj osvetu, no nájsť dodávateľa na recyklované materiály sa im na Slovensku zatiaľ nepodarilo.

„Látku s danými parametrami u nás nedokázal nikto upliesť, preto sme začali hľadať v Európe. Uspeli sme v Taliansku. Taliani majú obrovskú tradíciu v pletení elastických materiálov, majú k dispozícii najnovšie technológie a sú svetovou špičkou v textile,“ hovorí Kubalová.

Okrem Talianov spolupracujú aj so Španielmi, ktorí uchopili tému recyklovaných látok z plastov vylovených z oceánu. S rozvojom záujmu o recyklované výrobky sa možno v budúcnosti objaví aj výrobca na domácej pôde, vďaka čomu by sa Abraka stala stopercentne lokálnou.

(zdroj: archív Abraka)

Z piatich PET fliaš podprsenka, z dvanástich legíny

Veľa ľudí pri zistení, že oblečenie je ušité z recyklovaných PET fliaš, zostáva v rozpakoch.

„Spočiatku sme mali pocit, že to bolo až kontraproduktívne a niektorých zákazníkov to skôr odradilo, ako prilákalo. Boli sme jedna z prvých slovenských značiek, ak nie prvá, ktorá začala používať recyklovaný polyester na športové odevy. Ľudia ho dovtedy nepoznali,“ spomína Kubalová.

Trh však postupne začína chápať, že obliecť si šaty vyrobené z recyklovaných PET fliaš neznamená, že sa oblečiete do fľaše. Ide o pohodlný a funkčný materiál s dobrou priedušnosťou, ktorý veľmi rýchlo schne. Preto je ideálny na športové oblečenie.

„Na finálnej kvalite látky sa podieľa veľa ďalších faktorov ako jemnosť samotného vlákna, profil vlákna, typ a hustota pletenia, kombinácia s elastanom či rôzne úpravy,“ vysvetľuje Palowska.

Vlákno vyrobené recykláciou je funkčne rovnako kvalitné ako to, ktoré je vyrobené z primárnych surovín. Rozhoduje predovšetkým spôsob tkania, kvalita pletacích strojov a povrchová úprava materiálu.

Masovému rozšíreniu technológie však bráni vysoká cena. I keď ide o odpad, výroba je drahšia ako z primárnych surovín. Nádejou zakladateliek zostáva, že dopyt po recyklovaných materiáloch bude stále rásť a proces recyklácie sa zefektívni, vďaka čomu klesne aj cena.

Okrem ekologického prístupu k výrobe sa Abraka snaží komunikovať aj ekologické a rozumné nakupovanie.

„Koncom novembra sme si na sociálnych sieťach zamanifestovali proti čiernemu piatku, ktorý sa u nás už bežne oslavuje závratnými zľavami a bezhlavým nakupovaním. Nesúhlasíme s tým,“ prezentuje Palowska.

Vo firme si totiž uvedomujú, že neustále nakupovanie a konzumné míňanie zdrojov nie je cesta k trvale udržateľnému rozvoju.

(zdroj: archív Abraka)

Výrobky putujú aj do Číny

Zakladatelia Abraky mali na začiatku inú prácu a krajčírka Milka šila aj iné zákazky, postupne sa však začali venovať iba tomuto projektu. Neskôr do tímu pribrali aj krajčírku Lenku, čo však postupne nestačilo. Začali preto spolupracovať s externými dielňami a využívajú aj prácu slovenských ilustrátorov. Za každým výrobkom však ostáva pečať zakladateľov.

„Hoci sme samotné šitie prenechali na skúsené krajčírky, dodnes prechádza všetko cez naše ruky. Tvoríme strihy, dizajny, ladíme detaily, navrhujeme balenia, vybavujeme objednávky, balíme aj expedujeme,“ hovorí Sedlák.

S výrobou plánujú aj naďalej zostať na Slovensku, hoci by v zahraničí dokázali znížiť náklady.

„Cena za samotnú prácu je u nás vyššia, ako by stál celý produkt v Číne. Keby sme chceli, dokázali by sme nájsť látku, ktorá stojí trikrát menej a aj výrobu by sme mohli presunúť do lacnejších krajín. Už by to však nebola taká Abraka, akú sme si vysnívali,“ dodáva.

Aj preto ich vždy poteší, keď im príde objednávka z krajín, odkiaľ sa väčšina oblečenia vyváža do sveta.

„Veľmi nás poteší, keď nám z času na čas pristane v schránke mail z Ameriky, Austrálie či z Číny s textom: ,Hello I would like to order legings Ovečky and Psíčkovia',“ teší sa Kubalová.

Namiesto plánov ostávajú verní snom

V plánoch do budúcna sú opatrní. Chceli by sa držať v čele ekologicky zmýšľajúcich značiek a zákazníkom prinášať produkty z moderných a udržateľných materiálov, ktoré sú ušité lokálne.

Už dlhšie sa pohrávajú aj s myšlienkou vlastnej väčšej dielne a chceli by pripravovať rôzne malé komunitné projekty.

„Nepozeráme sa na to, kde chceme byť o rok, ale napredujeme krok po kroku. Chceme byť neustále lepší. Dávame si čiastkové ciele, pomocou ktorých sa posúvame k čoraz vyššej spokojnosti zákazníkov,“ uzatvára Kubalová.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.