„Starosta dal vysekať malý lesík uprostred dediny a veveričky už nemajú kam chodiť. Vídam ich tam každý deň čudovať sa, kam lesík zmizol,“ hovorí predseda lesoochranárskeho zoskupenia VLK Juraj Lukáč na začiatok nášho rozhovoru.

Je pondelok desať hodín doobeda, sedíme v Krčme u Borisa v Osadnom a čaká nás niekoľkohodinová túra do lesa. Na to, že je už takmer polovica decembra, je vonku nezvyčajne teplo. Teplomer ukazuje pár stupňov nad nulou a spod topiaceho sa snehu postupe začína vykúkať krajina tak, ako na konci zimy.

„Máte šťastie na počasie. Bežne tu v tomto čase už všetko býva zapadnuté snehom,“ opisuje Lukáč situáciu v Bukovských vrchoch, ktoré mali byť vyrúbané rovnako, ako lesík uprostred dediny. Lenže nie starostom, ale kýmsi so súhlasom štátu.

Tisíce rokov staré Bukovské vrchy na slovensko-poľskej hranici sú unikát. Patria medzi jednu z najcennejších častí Národného parku Poloniny a rovnako aj medzi jedno z najzachovalejších území na Slovensku.

Práve za ne muselo od roku 2001 bojovať lesoochranárske zoskupenie VLK a snažiť sa, aby niekomu len nekvaplo na účet, ale aby aj naďalej kvapkalo na stromy. Už dlhodobo takto zachraňujú slovenské lesy a úspešne.

Spočítali všetky stromy

Jedľovo-bukové lesy nad Osadným predstavujú prírodný klenot európskeho významu, nakoniec ale nezmizli. Podarilo sa ich zachrániť a z komerčnej ťažby nebolo nič.

Navyše nielen to, chránené územie sa rozrástlo takmer osemnásobne a z pôvodných 52 hektárov sa už medvede, vlci, rysy, bociany, orly, sovy i ďatle môžu prechádzať a lietať na 392 hektároch územia.

„Si predstavte, že by celý les vyrúbali,“ povie Juraj Lukáč a vykročí do prírodnej rezervácie Udava.

Vstupná tabuľa hlási, že sa tu nerobí vôbec nič. Nerúbe sa, neťaží sa, nevyvážajú sa padnuté stromy ani sa nič nesadí. Pretože nič je vraj to, čo lesy najviac potrebujú.

Juraj Lukáč (zdroj: Marek Valovčin)

Počas prechádzky sa ukáže, prečo je dobré do lesov nezasahovať a neodstraňovať ani mŕtve stromy. Lesoochranárske zoskupenie VLK sa o to snaží už od roku 1993.

Chránené územie Udava začína zhruba hodinu a pol chôdzou nad obcou Osadné. To je dosť času na to porozprávať sa, ale aj uvidieť v snehu stopy dvoch medveďov.

„Je ich tu približne pätnásť. Málokedy však schádzajú do dediny, lebo tam nemajú ísť za čím. Ľudia si nedávajú kontajnery na ulicu a nevyhadzujú von ani jedlo. Raz však medveď prišiel zjesť jablká jednej pani, tak ho buchla vedrom po hlave a odišiel,“ vysvetľuje Lukáč, ako predchádzať stretu s medveďom.

Okrem medveďov však majú zrátané aj stromy, vrátane tých spadnutých. Robia tak každých desať rokov.

„Vedieme si tabuľku, kde je napísaný druh stromu, jeho výška, priemer aj objem. Keď k tomu dôjde, súdny znalec sa prechádza lesom a tri týždne počíta každý jeden strom,“ opisuje Lukáč.

Stromy v lese sa počítajú tak, že sa páskami označí presné územie, fyzicky sa v ňom kmene zrátajú aj premerajú a potom sa páska presunie a počíta sa ďalej. To preto, aby sa na žiaden zo stromov nezabudlo.

Úbytok stromov je obrovský

Na Slovensku je odhadom okolo 600 miliónov stromov. Keď VLK začal so spočítavaním stromov v rezervácii Vlčia v pohorí Čergov v roku 1999, narátali ich viac ako 11-tisíc. O 20 rokov neskôr ich však bolo už len 8-tisíc.

„Žiaden strom sme nevyrúbali, je to prirodzený vývoj lesa. Nechali sme, nech si robí, čo chce a pozorovali ho. Síce nám ubudli stromy, ale v lese je štvornásobne viac dreva, čiže majú aj štvornásobnú hodnotu,“ prezrádza Lukáč.

Takýto prístup k lesu by chcel VLK dosiahnuť aj na ďalších územiach Slovenska a zabrániť tak ťažbe dreva. Ľudskou činnosťou totiž celosvetovo prichádzame o 15 miliárd stromov za rok a tempo sa ustavične zvyšuje.

Podľa najnovšej štúdie spred troch rokov publikovanej v časopise Nature je na svete prekvapivo až osemkrát viac stromov, než sa podľa satelitných máp pôvodne odhadovalo.

Tím Thomasa Crowthera z Yalovej univerzity zároveň zistil, že lesov je dnes takmer o polovicu menej než v čase, keď začal byť na zemi aktívny civilizovaný človek. Nateraz ich narátal 3,04 bilióna.

„Údaje o počte stromov nám poskytli odborníci v danej územnej oblasti a mohli sme ich spojiť s tým, čo nám prezrádzajú satelity,“ povedal výskumník pre newyorský verejný rozhlas o dvojročnom zbieraní dát z viac než štyristotisíc územných lesných celkov.

Les sa nedá vysadiť

Traduje sa, že v jednej lyžici lesnej pôdy žije viac mikroorganizmov ako ľudí na celom svete a všetky sú pre život lesa rovnako dôležité. Preto nie je celkom možné les jednoducho vysadiť, keďže les nie sú len stromy.

„Nesadíme stromy, zachraňujeme lesy,“ zhrnie misiu VLK-a jeho náčelník Lukáč.

Súčasťou lesov sú aj baktérie v pôde, ktoré spolu s hubami zabezpečujú komunikáciu medzi organizmami. „Sú napojené na koreňovú sústavu a keď narastie jedľa alebo ju niekto spíli, vyšle signál a dozvie sa o tom celý les,“ hovorí Lukáč.

Keď sa po kalamite v Tatrách rozhodli lesníci všetky stromy postupne vyťažiť, Juraj Lukáč sa chytal za hlavu.

(zdroj: Marek Valovčin)

„Odvoz stromov bolo to najhoršie, čo sa mohlo stať. Pretože pod popadanými stromami je vlhko, zostáva základ lesa a vznikajú výborné úkrytové možnosti pre zvieratá. Akonáhle ale stromy odveziete, slnko pôdu postupne sterilizuje a zabije všetky baktérie. Taký les už nikdy neobnovíte,“ opisuje náčelník VLK-a.

Aj preto lesoochranárske zoskupenie necháva les, nech si robí, čo chce. Po kalamite v Tatrách sa ukázalo, že zásahy nie sú potrebné. Počas jedenástich rokov fotili každý rok les, do ktorého človek nezasiahol. Kým v roku 2001 boli na fotke len popadané stromy a pár holých pňov bez zelene, o štyri roky neskôr už bol les znovu zarastený a v roku 2012 nezostalo po kalamite ani stopy.

„Každá záujmová skupina presne vie, ako má les vyzerať, ale my to nevieme. Zastávame názor, že pozerajme sa a niečo uvidíme. Rovnako aj keď sa niekto rozhodne vysadiť stromy husto vedľa seba, je to nezmysel. Tak les nikdy nevyzeral. Keď je les tak hustý, že vám smrek trhá vetrovku, je to umelý les. V prirodzenom lese môžete roztiahnuť ruky a chodiť bez toho, že by ste sa o niečo zachytili,“ vysvetľuje dlhoročný popularizátor ochrany prirodzených lesov Juraj Lukáč.

Píliť sa môže, vybočiť z chodníka nie

Aby sa s lesmi nerobilo nič, musíme urobiť veľa. Lesoochranárske zoskupenie VLK kúpilo alebo prenajalo lesy s rozlohou 260 hektárov, na ktorých si príroda robí, čo sama chce a ľudia tam nerobia nič. Okrem toho dosiahli vyhlásenie prírodných rezervácií na 880 hektároch, ktoré sú tiež chránené pred zásahom človeka.

Aktuálne je na Slovensku 1,4 percenta územia bezzásahových, no VLK sa snaží o to, aby bola bez zásahu človeka desatina krajiny.

„Päť percent tohto územia sme vytipovali v jadrových zónach národných parkov. Zvyšných päť percent je mimo národných parkov a na miestach, ktoré nie sú ekonomicky potenciálne využiteľné. Sú to okrajové hraničné priestory, kde nikto nič stavať nebude. Spoločnosť by si ani nevšimla, že sa na desiatich percentách územia nerobí nič,“ odkrýva plány Lukáč.

(zdroj: Marek Valovčin)

Súčasťou petície je aj to, aby tieto územia neboli zakázané a ľudia do nich mali možnosť vstupu.

„Keď dnes v národnom parku odbočíte z turistického chodníka, hneď vás niekto pokutuje, pritom sa pozeráte, ako vedľa robotníci pília stromy. Chceme to otočiť, aby ľudia mohli ísť všade a traktory, píly a pušky nikde,“ prezrádza Lukáč.

V bezzásahových územiach však nechcú turistické chodníky. Tie existujúce rušiť nebudú, zároveň ale nechcú vytvárať nové. Podľa Lukáča väčšina ľudí nechodí voľne po lese, pretože sa boja zvery alebo toho, že by sa stratili. Preto sa mu zdá zákaz prehnaný, až zbytočný.

Kúpte si svoj strom

VLK sa najdlhšie venuje prírodnej rezervácii Vlčia. Je to vôbec prvá súkromná prírodná rezervácia na Slovensku a v strednej Európe. Nachádza sa v Prešovskom kraji a keď našiel Juraj Lukáč inzerát, že je na predaj 21 hektárov lesa uprostred Čergovského pohoria, dostal nápad kúpiť ho.

„Stál 3,2 milióna korún, pritom sme nemali žiadne peniaze. Niečo sme si požičali a dohodli sa na splátkach, ktoré sme ale nedodržali. Nakoniec sme to splatili a pomohla nám aj kampaň Kúp si svoj strom, v rámci ktorej si môžete za 50 eur kúpiť strom a zabezpečiť, že nikdy nebude vyrúbaný,“ hovorí Lukáč.

V pôvodnej rezervácii sa predali už všetky stromy, preto ponúkajú ďalšie v prikúpených územiach. Doteraz sa zapojilo okolo 10-tisíc podporovateľov z 18 krajín. Sú medzi nimi viacerí politici, herci či manažéri a stromy sa dokonca stali už aj predmetom dedičstva.

Juraj Lukáč (zdroj: Marek Valovčin)

„Jedna pani zahrnula svoje stromy do závetu a venovala ich vnukovi. Všetky získané prostriedky využívame v absolútnej miere na dokúpenie nových území a rozširovanie lesov. Môžete si vybrať akýkoľvek strom, napríklad aj tie spadnuté,“ opisuje Lukáč.

Práve na spadnuté sa zameriava kapucínsky mních Martin Borkovský. Mŕtvy strom je podľa neho znakom prirodzeného lesa, preto si ich vyberá.

„Aby les mohol žiť, potrebuje aj mŕtve stromy. Pomáhajú mu vytvárať vhodnú klímu a poskytujú život mnohým ďalším organizmom. Ak chceme chrániť napríklad salamandru škvrnitú, naše snahy budú zbytočné, ak padnuté stromy z lesa vyvezieme. Zničíme tým ich prirodzené životné prostredie,“ povedal pre SME kapucín.

Okrem neho majú svoj strom kúpený aj bývalý český prezident Václav Havel, bývalý politik Mikuláš Dzurinda, nositeľka Nobelovej ceny za literatúru Wislava Szymborska z Poľska, americký básnik, beatnik a držiteľ Pulitzerovej ceny Gary Snyder alebo český spevák Jaromír Nohavica.

„Keď Jaromír Nohavica na niektorom koncerte povedal, že má kúpený strom, nasledujúci deň si jeho fanúšičky kúpili stromy vedľa jeho. Aj takáto možnosť existuje. Mať strom na presnom mieste,“ vysvetľuje Lukáč.

Okrem lesu na Čergove vznikla aj druhá súkromná prírodná rezervácia Rysia v Strážovských vrchoch. Les v hodnote päť miliónov korún daroval VLK-u jeden lekár po tom, ako sa dozvedel o ich aktivitách.

VLK každoročne zachráni zmenami v zákonoch pred zastrelením viac ako 150 vlkov a medveďov, odhaľuje krádeže dreva aj pytliactvo, podáva viac ako 70 podnetov a trestných oznámení ročne, a to všetko len preto, aby sa aspoň s časťou slovenských lesov nerobilo nič. Podporiť ich môže každý. Napríklad aj kúpou stromu.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.