SME

prináša

Príbehy zo Slovenska

Škola zmenila život v obci. Žiaci už neničia cudzí majetok

Aké je poslanie projektu?

Piatak sa vyhrážal samovraždou. Teraz nosí učiteľke kvety.

Zostať po vyučovaní kopať jamy alebo úmyselne vyrušovať počas hodín, aby učiteľka navštívila rodičov, znie prinajmenšom ako dobrý vtip. Dvojnásobne v situácii, keď hovoríme o desať až pätnásťročných deťoch.

Pravidla našej školi sú písané pre žiakoch, ftere še chcu učic, aľe aj pre totich, co še muša.

Základná škola, Spišský Štvrtok

Na Základnej škole v Spišskom Štvrtku však nejde o vtip. K podobným aktivitám dochádza pravidelne a radosť to robí nielen žiakom, ale aj učiteľom, riaditeľke a starostovi.

Tešia sa, že deti po príchode domov len nehodia tašku do kúta, ale o školu majú aj reálne záujem. Prekračujú tým zažité predstavy o tom, ako má prebiehať vyučovanie na základných školách.

Je streda desať hodín ráno a kým kedysi sa o tomto čase po dedine prechádzali okrem túlavých psov aj školáci, dnes už tu neuvidíte ani nohu. Každá dupká pod školskou lavicou a snaží sa neporušiť žiadne z desatora dobrého žiaka.

Majú ho vyvesené hneď pri vstupe do školy a je písané pre Spiš charakteristickou „východňárčinou“.

„Pravidla našej školi sú písané pre žiakoch, ftere še chcu učic, aľe aj pre totich, co še muša.“ Začína prvým bodom, že „do školi še chodzi načas“ a končí upozornením „davaj pozor, kto tu šef, bo ti to ňe ši!“

Syn sa jej vyhrážal samovraždou

„Môj syn chodí do školy v Spišskom Štvrtku necelé štyri mesiace a zrazu sa do nej teší. V predchádzajúcej škole ho vyhlásili za ročníkového záškoláka, dochádzalo k šikane a nechcel tam chodiť. Teraz domov prichádza s tým, že chce niečo dosiahnuť, chce sa stať lekárom a začal čítať knihy,“ usmieva sa piatakova matka Blanka Kováčová počas toho, ako sedíme v školskej knižnici.

Reč príde aj na vyhrážky o ukončení života. Pani Kováčová sa najskôr pozrie do zeme a rozpráva pomaly, potom nasmeruje oči k stropu a zovrie obe dlane.

„Syn sa mi vyhrážal samovraždou. Povedal, že sa zabije, keď ho ešte dám do školy. Bolo to hrozné. Teraz sa mi vyhráža skôr tým, že do školy pôjde aj v horúčkach,“ teší sa Kováčová.

Za obrat o 180 stupňov môže predovšetkým projekt Teach for Slovakia, ktorý na škole prebieha od roku 2015 a ovplyvnil nielen školskú dochádzku, ale aj správanie detí na ulici. Projekt od svojho začiatku podporuje aj Nadácia Slovenskej sporiteľne, ktorá sa dlhodobo venuje téme vzdelávania.

„Už tu nevídam deti len tak sa flákať a z ničoho nič rozbíjať cudzie veci. Keď Paľko venčí psa, dokonca nosí so sebou vrecúška a zbiera po ňom hovienka, lebo Alik nemôže byť ten neporiadny,“ pochvaľuje si Kováčová.

Päť minút na nápravu správania

Kľúčom k lepšiemu správaniu detí je okrem desatora dobrého žiaka aj viacero hier a motivačných systémov, ktoré žiaka vychovávajú. Zrejme najúspešnejším je systém farebných kartičiek, ktorými chce piatak Paľko privolať triednu učiteľku domov.

Sme v regióne, kde sa kedysi chodilo do školy len v zime, keď akurát nebolo práce na poli. O to náročnejšie je žiakov motivovať k štúdiu.

Ľudmila Barlová, riaditeľka školy

Modrá, žltá, červená. Poznámka do žiackej knižky, návšteva rodičov, pokarhanie triednou učiteľkou, pokarhanie riaditeľkou školy a nakoniec aj znížená známka zo správania.

Ak je žiak na hodine neposedný alebo sa s niekým háda, dostane prvú výstražnú modrú kartičku. Tú môže na konci hodiny vrátiť späť, ak splní úlohu, ktorá je na nej napísaná. Ak nie, príde žltá karta a žiak si ju musí ísť zapichnúť na nástenku k svojmu menu.

„Máš päť minút na nápravu svojho správania. Vždy dokážeš milo prekvapiť.“

Alebo sa na modrej kartičke môže objaviť aj iná výzva.

„Máš päť minút na nápravu svojho správania. Keď chceš, dokážeš veľké veci.“

Okrem toho si každý žiak stanovuje aj vlastné týždenné ciele a vešia ich na pripravenú šnúrku. Po ich splnení dostane odmenu. Tú môžu získať aj ako kolektív, čo ich motivuje k spolupráci a mysleniu na druhých.

Ak po zazvonení všetci sedia na svojich miestach, majú pripravené veci na hodinu a je okolo nich poriadok, získajú do fľaše jednu fazuľku. V nej sú nakreslené tri čiary, po dosiahnutí ktorých získajú výlet do Bratislavy alebo možnosť absolvovať vyučovaciu hodinu s tabletami. Vtedy si čítajú články, rozprávajú sa o tom, kedy vyšli, či sú naďalej aktuálne alebo či sú z dôveryhodného zdroja. Preberajú, čo sa momentálne na Slovensku deje a prečo.

Učiteľka Nikola Polláková sa tým snaží viesť žiakov ku kritickému mysleniu, záujmu o spoločnosť a tiež navštevuje rodiny a organizuje rôzne túry či besedy. Niekedy je to však málo.

„Paľko sa úmyselne snaží byť zlý, aby dostal červené karty a prišla k nám na kontrolu učiteľka. Potrebuje dosiahnuť, aby bola pri nás. Dokonca mi pred prázdninami navrhol, aby sme jej niečo sami vyrobili. Keď som mu predtým kúpila kvet, pred školou ho zlomil a hodil do koša,“ porovnáva Kováčová synovu zmenu v prístupe ku škole.

„Keď žiak nemá domácu úlohu, nespýtam sa ho, prečo ju nemá, ale čo robil, že si ju nenapísal. Kydal si hnoj, dojil kravy? Teach for Slovakia ma učí klásť otázky, aby som dieťa nedemotivovala a nebudovala si k nemu autoritársky prístup založený na strachu,“ hovorí Polláková.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Vypýtať si pomoc nie je hanba

Nikola Polláková je už treťou účastníčkou vzdelávacieho projektu v Spišskom Štvrtku a zmeny nevníma len na žiakoch, ale aj na sebe samej.

„Uvedomila som si, že my dospelí vieme o hodnotách rozprávať, ale nevieme ich praktizovať. Keď som v niektorých veciach začala byť dôslednejšia ako dovtedy, sestra mi povedala, že to zas nemôžem brať až tak vážne. Ale ako nie? Však keď o tom rozprávam, tak tým musím aj žiť. Inak žiakom nemôžem ísť príkladom,“ opisuje Polláková.

Na otázku, či vie uviesť aj príklad, odpovedala takmer okamžite. Pred nástupom do Spišského Štvrtka zvykla hovoriť svoj názor vždy, keď s niečím nesúhlasila. Bolo jej jedno, komu to hovorí a v akej situácii či prostredí sa práve nachádza.

„Teraz uvažujem, ako to vyznie aj či to prípadne môžem povedať inak. Predtým mi záležalo len na tom, aby som to povedala tak, ako som to mala na srdci. Keď sa niekto trápil a bol ku mne zlý, tak som len kývla rukou a ďalej sa nezaujímala. Teraz sa ho snažím pochopiť a zaujímam sa, prečo je taký,“ uvádza príklad Polláková.

Naučila sa pýtať si aj pomoc alebo si priznať, že ju potrebuje. Teach for Slovakia ich totiž každodenne učí, že vypýtať si pomoc nie je hanba.

Kydali hnoj a zametali ulice

Prítomnosť účastníkov projektu Teach for Slovakia nie je povzbudením len pre žiakov samotných, ale v mnohých prípadoch aj pre učiteľov. Zrazu sa mení celkový prístup, ako učiteľ vedie hodiny.

„Učitelia sú empatickejší a sú viac s deťmi,“ pochvaľuje si Kováčová.

Účastníci sú do škôl priraďovaní na dva roky, počas ktorých kladú vzdelanie na prvé miesto a so žiakmi sa zžijú natoľko, že pre nich vymýšľajú voľnočasové aktivity a privádzajú do školy aj kvalitných ľudí z praxe.

Urobiť prednášku prišla napríklad spisovateľka a držiteľka Novinárskej ceny Janette Motlová. Jeden z učiteľov taktiež zorganizoval pre deviatakov týždňový projekt v rámci profesijnej orientácie.

Na začiatku stála otázka: „Aký stupeň vzdelania chceš dosiahnuť?“ Odpoveďou bolo, aké profesie s ním je možné robiť. Každú z nich si potom žiaci mohli a mali vyskúšať na vlastnej koži.

Vstali o šiestej ráno a uprostred novembra a v škaredom počasí odišli na družstvo ku kravám vykydávať hnoj. Potom išli na poštu, do škôlky, zametali chodníky či sa na chvíľu stali manažérmi firiem. Stupne vzdelania boli nastavené na základnú školu, učňovku, strednú školu s maturitou aj vysokú školu.

„Pri každej profesii mali možnosť uvedomiť si, čo im vzdelanie môže priniesť. Nasledoval víkendový pobyt, na ktorom im bol k dispozícii aj psychológ. Rozprávali sa o vzdelávaní, profesijnej orientácii či utužovaní kolektívu,“ vysvetľuje riaditeľka školy Ľudmila Barlová.

Bývalý účastník projektu Ján Smolka prispel aj k vybudovaniu workoutového ihriska, v rámci ktorého spolu so žiakmi kopali jamy.

„Nič nie je zadarmo. Žiakom sme tým ukázali, že keď niečo chcú, nemôžu len čakať, ale musia priložiť aj ruku k dielu,“ usmieva sa Barlová.

Celý deň v škole

Z obce na východe Slovenska pochádza bývalý slovenský premiér Mikuláš Dzurinda a je tu aj Kaplnka Zápoľských z roku 1473. Patrí k vrcholným dielam gotickej architektúry na Slovensku a navrhol ju architekt Hans Puchsbaum, ktorý postavil aj viedenský Dóm sv. Štefana.

Spišský Štvrtok má približne 2500 obyvateľov a na základnej škole je 14 tried a 260 žiakov. Žiaci v nej môžu chodiť aj na hudobnú, výtvarnú alebo tanečnú výchovu a tí aktívnejší cvičia parkour na workoutovom ihrisku. Najväčšou konkurenciou voľnočasových aktivít aj samotnej školy je však aj naďalej poľnohospodárstvo.

„Sme v regióne, kde sa kedysi chodilo do školy len v zime, keď nebola práca na poli. O to náročnejšie je motivovať žiakov k štúdiu,“ vysvetľuje riaditeľka školy.

Práve to je úlohou účastníkov projektu Teach for Slovakia nájsť si cestu ku žiakom a ľahšie ich tak postaviť pred otázku, kam to chcú v živote dotiahnuť.

Nikola Polláková zostávala prvé mesiace školského roka v škole aj do šiestej večera, aby vymyslela hry a aktivity pre žiakov. Vyháňať ju musela až upratovačka. Doma sa potom ešte do polnoci pripravovala na ďalší deň.

„Manžel bol chorý z toho, že stále pracujem a že doma nemá ženu. Rovnaké to bolo cez víkendy. Keď som sa akurát nepripravovala, išla som na nejaké školenie alebo využila možnosť niekam sa pozrieť. Teraz je to už lepšie. Po návrate domov si pozriem jednu časť Priateľov, potom varím večeru a od deviatej do pol jedenástej sa s manželom rozprávame pri televízii,“ opisuje svoj deň Polláková.

Stále jej však zostáva čas na návštevu rodín žiakov aj organizovanie voľnočasových aktivít pre nich. Pretože tak sa zmena v škole aj v obci dosahuje ľahšie.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.