Ján Hrabovský CEO v Aerospoole

Prievidzskej firme sa podaril zázrak. Uznáva ju americké letectvo aj piloti Boeingov

Aké je poslanie projektu?

Bývalí baníci vyrábajú najdrahšie lietadlá na trhu.

„Čo budeš robiť cez víkend?“ zdvihne Tomáš hlavu od nanášania živice a uškrnie sa na kolegu.

Vyrobili sme vyše dvesto prívesov a dodnes jazdia po celom svete. Má ich aj americké letectvo.

Ján Hrabovský, riaditeľ Aerospoolu

„Ešte neviem,“ odpovie mu. Takto spolu laminujú diely lietadla každý deň, dnes je však piatok. Dnes sa treba pýtať aj na víkendové zábavky.

Nachádzame sa v prievidzskom Aerospoole, kde už takmer tri dekády vyrábajú Ferrari medzi lietadlami a doteraz ich spravili viac ako 750. Zákazníkov si nachádzajú po celom svete, majú ich vo väčšine európskych krajín, v USA, Južnej Afrike aj na Novom Zélande a ozvali sa im už aj vzdušné sily Spojených štátov.

Patria medzi top výrobcov ultraľahkých lietadiel na svete a vďaka nim získal hlavný konštruktér Tadeáš Wala v roku 2008 ocenenie Krištáľové krídlo za založivotné dielo v oblasti konštrukcie banských strojov aj lietadiel.

Prežili krízu, nízku nezamestnanosť v regióne aj narastajúcu administratívnu záťaž. A to všetko bez jedinej pôžičky či dotácie. Z pôvodných stotisíc korún, s ktorými zakladali firmu, dnes majú miliónové tržby a uznávajú ich aj bývalí piloti Boeingov 747.

Dobrý deň, tu americké letectvo

„Pôjdeš sa niekam lyžovať?“ debata o víkende neutícha. Je piatok dve hodiny poobede a aj keď nie všetci už utekajú mysľou na zjazdovky. Kedysi by im ako baníkom sobota priniesla len ďalší pracovný deň, teraz však môžu diškurovať o plánoch na víkend.

Na začiatku síce vedeli o výrobe lietadiel zhruba toľko, ako vie potápač o veterných prúdoch dva kilometre nad zemou, avšak nevzdávali sa. Nezastavila ich ani nedôvera príbuzných.

Opísať začiatky Aerospoolu sa dá jedným slovom, podobne ako začiatky množstva iných úspešných firiem. Naivita. Výstižné sú však aj slová ako odvaha, túžba alebo neodbytnosť.

V roku 1991 si ôsmi kamaráti z prievidzského aeroklubu položili otázku, čo keby sme sa pokúsili vyrobiť vetroň? Nebyť Tadeáša Walu, pustili by sa do toho bez konštruktérskeho vzdelania.

Vnímali to ako záľubu, niečo ako chytanie rýb alebo cestnú cyklistiku, a tak začali popri bežných zamestnaniach pracovať na prvom vetroni. O druhej poobede skončili v práci, sadli na bicykle a vybrali sa na letisko. Do desiatej potom vyrábali laminátový trup a na konci dňa sa išli domov vyspať, aby mohli na ďalší deň zopakovať to isté.

„Keď už sme konečne vylaminovali trup, mysleli sme si, že už vieme o výrobe lietadiel všetko a okamžite sme sa rozhodli založiť firmu,“ odkrýva minulosť riaditeľ a jeden zo spoločníkov firmy Aerospool Ján Hrabovský.

Do vznikajúceho tímu chceli prizvať aj nemeckého podnikateľa, ktorý vlastnil formy na výrobu vetroňov, aby sa tým ihneď posunuli na vyššiu úroveň. Lenže napokon z toho nič nebolo.

„Pre priveľmi sebavedomé požiadavky nemeckého partnera sme mali dojem, že by ho to lákalo zneužívať svoj podiel a nachádzal by v nás len lacný zdroj pracovnej sily,“ priznáva Hrabovský.

Avšak keďže už mali zariadené výrobné priestory a bolo treba využiť ich, pustili sa do podnikania aj napriek neexistujúcemu prototypu funkčného lietadla.

Začali vyrábať prívesy na prepravu vetroňov, pri ktorých využili aj to málo, čo o laminovaní vedeli. Prvými zákazníkmi sa stali české a slovenské aerokluby a vďaka nižšej cene sa Aerospoolu podarilo uspieť aj vo Veľkej Británii, v USA, Japonsku či v Argentíne.

„Dokonca má od nás päť prívesov aj americké letectvo. Celkovo sme ich vyrobili vyše dvesto a dodnes jazdia po celom svete,“ vymenúva Hrabovský.

Najdrahší na trhu

Popri prívesoch sa pustili aj do iných oblastí, len aby neprestali niečo robiť a postupne si nasporili financie na naplnenie svojho sna. Ako bývalí inžinieri, baníci či vodiči začali vyrábať aj kryty na banské vŕtačky, nadstavby na policajné dodávky, nádrže na bionaftu alebo kapotáž na traktory a opravovali aj komín v Štúrovských papierňach alebo fontánu pred Bojnickým zámkom.

Postupne však zo všetkého upustili a začali si plniť skutočný sen. A tak dnes vyrábajú moderné ultraľahké lietadlá, majú najväčší servis vetroňov v Európe, obrat v miliónoch eur a okolo 110 zamestnancov.

V prvom roku vyrobili dve lietadlá, potom štyri a v súčasnosti vyjde z výrobných hál Aerospoolu nové lietadlo každý piaty pracovný deň. Prvé lietadlá ešte zvykli každé krstiť šampanským, postupne sa však vytratilo aj to.

„Kto by kupoval toľko šampanského?“ smeje sa Hrabovský a pokračuje.

„Ultraľahké lietadlo sa dá kúpiť od 40-tisíc eur, cena nášho je od 70 do 150-tisíc eur. Nejde nám totiž o to vyrábať veľa lacných lietadiel, sme možno najdrahší na trhu. Ale záleží nám na detailoch aj na miestach, ktoré nevidieť, preto sú zákazníci ochotní počkať aj rok, lebo vedia, že dostanú kvalitu.“

Bez akýchkoľvek patentov

Prievidzský Aerospool má okrem podoby lietadla jasný názor aj pri otázke pôžičiek alebo poberania dotácií. Nikdy u nich neboli témou.

Eurofondy sú pre nás nezmysel. S nápadmi začíname okamžite, nemôžeme polroka čakať na schválenie.

JÁN HRABOVSKÝ, RIADITEĽ AEROSPOOLU

„Brať eurofondy je pre nás taký nezmysel, ako voda v prútenom koši. Akonáhle chceme v našom biznise niečo vymýšľať, nemôžeme polroka pripravovať projekt a ďalšieho polroka čakať na schválenie. Pri skrsnutí nejakého nápadu začíname okamžite. Keď niečo vie zlepšiť procesy alebo zvýšiť bezpečnosť a komfort z lietania, ideme za tým. Ktosi má motto ,robme veci lepšie‘, my sme si ho upravili na ,robme veci jednoducho‘,“ vysvetľuje Hrabovský.

Na veci sa snaží nazerať jednoduchou optikou a nehľadať v nich niečo zložité. Pristupuje tak aj k registrovaniu patentov. Nemajú žiadne.

Pre nedostatok odborníkov na výrobu lietadiel a neprítomnosť akejkoľvek školy, ktorá by vychovávala nových ľudí, spolupracujú aj s ostatnými tromi výrobcami lietadiel na Slovensku a radia sa aj s odborníkmi v Čechách.

„Keď sa chceme posúvať dopredu, musíme medzi sebou všetci spolupracovať. Aj preto sme si nič nedali patentovať, pretože podľa nás nemáme veci, ktoré by mali byť predmetom patentu,“ priznáva Hrabovský.

Svet je riadený právnikmi

Nárastu konkurencie sa obávať nemusia. Noví výrobcovia lietadiel prakticky nevznikajú, keďže administratíva je obrovská.

„Tento svet je riadený právnikmi. Veci sa stále viac komplikujú a na všetko treba mať príručku. Napríklad v príručke k motorom je napísané, že motor nie je určený do lietadla, ale len do lietajúceho športového zariadenia. Preto keď chce dnes niekto na zelenej lúke začať s výrobou lietadiel, vôbec mu nezávidím. Pre množstvo papierovačiek to bude mať naozaj náročné,“ hovorí Hrabovský.

Kým pred desiatimi rokmi bol pomer manuálnej práce a administratívy zhruba tri ku jednej, dnes už zaberá práca od stola viac ako polovicu času. Príručka, ktorú dostane pilot k lietadlu, už narástla na taký počet strán, že sa vyrovná aj obrovským komerčným lietadlám.

„Prišiel k nám zákazník z Holandska, ktorý kedysi ako kapitán lietal na Boeingu 747 a ako jeden z mála mal oprávnenie pristávať na starom letisku v Hong-Kongu, kam sa lietalo okolo mrakodrapov. Pri prevzatí lietadla nám k príručke povedal, že je asi dvakrát hrubšia, ako príručka, ktorú dostal k Boeingu 747,“ krúti očami Hrabovský.

Pri výrobe lietadiel ide s každým kusom hrubá zložka, kde je presne do detailu rozpísané, aké operácie sa musia spraviť. Následne podpisujú každú vec, ktorú urobili.

„Všetko to smeruje k tomu, že z ľudí urobíme biorobotov. Občas mám dojem, že úrady chcú spraviť lietanie také bezpečné, ako bolo v 17. storočí. Vtedy sa nikto nezabíjal v lietadlách. Pretože žiadne ešte neboli,“ hovorí Hrabovský.

Z nedôvery spolupráca

V pokroku im nebráni len stúpajúca administratívna záťaž, spomalila ich aj kríza. V roku 2009 im poklesli predaje z 80 na 50 lietadiel ročne, preto museli niektorých zamestnancov prepustiť. Nechali si len tých najlepších a spolupracujú s nimi dlhodobo. Až 40 percent ľudí je u nich viac ako desať rokov, niektorí dokonca už 25.

„Krízu sme prirodzene pocítili, pretože prvá vec, čo sa počas krízy prestáva nakupovať, sú luxusné výrobky. Nikdy však nebolo tak zle, že by sme sa báli toho, či sa vôbec dožijeme zajtrajška,“ hovorí Hrabovský.

Postupne si vytvorili takú databázu zákazníkov, že len pravidelný servis lietadiel im generuje značný obrat. Okrem vlastných lietadiel servisujú aj vetrone, ktoré ľudia privážajú z celého sveta.

„Pri predaji vetroňov sa zvykne do inzerátov písať, že generálka bola robená v Aerospoole. Je to niečo ako značka kvality,“ hovorí Hrabovský.

Spolupracovať začali aj s nemeckým výrobcom vetroňov Schempp-Hirth, pre ktorého ich skladajú, lakujú a robia povrchovú úpravu. V začiatkoch im však západniari neverili.

„Stalo sa nám, že si zákazník so sebou zobral aj technika, ktorý nás mal skontrolovať. Myslel si, že jeho lietadlo bude zle opravené a cenu stlačí dole. Lenže ho prekvapila naša kvalita a ponúkol nám spoluprácu,“ spomína Hrabovský.

Práve precíznou prácou a vytrvalosťou si získali dôveru celého leteckého sveta. A to aj napriek tomu, že sa občas pri práci rozprávajú o plánoch na víkend. Alebo možno práve vďaka tomu.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.