SME

prináša

Príbehy z Bratislavy

Ocenil ich aj Microsoft. Slováci vytvorili svetovú firmu

Aké je poslanie projektu?

Štvrtinu zisku rozdeľujú medzi zamestnancov a zachraňujú aj samosprávy.

Je leto roku 1999 a trojica spolužiakov Radomír Vozár, Marcel Šaffa a Eduard Kirchner si vybehli von. Majú čerstvo po škole a netušia, čo ich čaká, ani kde sa ako ítečkári zamestnajú. Keď sa jeden z nich spýta, čo ďalej so životom, odpoveďou je len ďalší glg piva. Nevedia, stretávajú sa však aj ďalej.

V čase, keď väčšina spoločností vytvárala softvér pre stolové počítače, trojica mladých vizionárov to riskla s mobilným riešením a dnes sú v tejto oblasti celosvetovou jednotkou.

„Postupne to začalo prinášať ovocie a mohli sme prijať prvých programátorov.
Ponúkli sme im väčšiu odmenu, ako sme mali my sami,“ spomína spoluzakladateľ technologickej firmy RESCO Eduard Kirchner.

Práve neustále uskromňovanie sa a následné investovanie sa stalo súčasťou ich DNA a malá firma so 70 zamestnancami sa zmenila na dôležitého globálneho hráča. Dlhodobo sa im darí udržiavať medziročný rast tržieb 30 percent a za minulý rok dosiahli obrat 6,2 milióna eur.

Na Slovensku sú takmer úplne neznámi, no 2000 korporátnych klientov a svetové značky ako Microsoft, IBM, Heineken, Bridgestone, Husquarna, Danone, Royal Canin či KPMG sú dôkazom, že v oblasti mobilných CRM riešení, ktoré firmám uľahčujú správu vzťahov s klientmi, patria medzi svetovú špičku.

Pred pár mesiacmi tento softvér mierne upravili a celkom bezplatne začali ponúkať slovenským samosprávam, čo ich môže zmeniť na nepoznanie. Používať ho začali prvé dve obce.

Rozdávajú zisk medzi zamestnancov

„Síce sme uspeli vo svete a nie na Slovensku, no stále sme tu doma. Slovenské prostredie nám umožnilo vyrásť na celosvetovo známu firmu, a tak to, že riešenie ponúkame zdarma, je naším darom späť,“ vysvetľuje Kirchner.

Nie je to však jediná aktivita, ako sa chcú nášmu prostrediu odvďačiť. Každoročne totiž rozdeľujú veľkú časť zisku medzi zamestnancov.

„Povedali sme si, že tento koláč tvoríme všetci spoločne, tak prečo by si z neho mali ukrajovať len tí, ktorí spoločnosť vlastnia. Veď každý z nás má vplyv na to, kam sa firma posúva, preto rozdeľujeme 25 percent zo zisku medzi zamestnancov formou odmien,“ usmieva sa Kirchner.

Koláčom mal na mysli viac ako 100-tisíc predaných používateľských licencií a technológie, ktoré sa používajú po celom svete od USA, cez Brazíliu, Veľkú Britániu a Rusko, až po Austráliu.

Microsoft ich dokonca zaradil medzi najlepšie IT firmy na svete a licencuje ich technológiu pre vlastné mobilné riešenia, čím sa stali jedným z mála takýchto celosvetových partnerov Microsoftu. Navyše sa dostali do prestížneho reportu Magic Quadrant od americkej analytickej spoločnosti Gartner, kam sa zo Slovenska dostal okrem nich jedine ESET.

Rozhodli sme sa pojať obec ako firmu, kde budú občania zákazníkmi, ktorým obec poskytuje služby.

Radomír Vozár, CEO Resco

Takto oceňovanú technológiu sa rozhodli prispôsobiť samosprávam a ponúkať im zadarmo to, čo bežne licencujú partnerom za desiatky tisíc dolárov. Zatiaľ ju používajú hasiči v Osle a malé mesto v Británii, no s aplikáciou Lepšia obec už začínajú pracovať aj prvé slovenské mestá.

Likavka a Žiar nad Hronom sa tak priblížili mestám ako Barcelona, Helsinki či Trikala, kde už nestačí mať čisté ulice alebo pojazdné metro. Vďaka digitalizácii samospráv majú prehľad o tom, aký semafór kde akurát svieti, kde sa tvoria zápchy, alebo kde sú v rámci celého mesta práve voľné parkoviská.

Na Slovensku zatiaľ digitalizácia samospráv znamená efektívnejšiu komunikáciu medzi samosprávou a občanom v riešení rôznych sťažností. Občania môžu problém nielen nahlásiť, ale priebežne sledovať aj každý krok k jeho vyriešeniu.

Zázračné mesto v chudobnom štáte

Ísť na výlet do gréckeho mesta Trikala by nenapadlo takmer nikomu. Je uprostred krajiny, ďaleko od mora a žije tam ledva 50-tisíc obyvateľov. Napriek tomu si ho všíma celý svet, píšu o ňom médiá ako The Guardian, National Geographic či NBC News a nezisková organizácia Intelligent Community Forum ho vďaka spravovaniu mesta a autobusu bez vodiča zaradila medzi 21 najinovatívnejších miest na svete.

„V minulosti museli obyvatelia volať politikom, aby opravili pokazené pouličné osvetlenie. Teraz už nepotrebujete poznať politikov, aby ste ako občan v meste niečo urobili,“ povedala pre The Guardian trikalská policajtka Sonia Sofou.

Zlepšovaniu života v Trikala nezabránila ani finančná kríza, vďaka čomu sa stalo príkladom, kam sa vývoj miest posúva a ako to v nich raz bude vyzerať. Nejde pritom o vymýšľanie niečoho nového, ale len efektívnejšie narábanie s tým, čo už existuje. Do roku 2050 totiž budú žiť v mestách dve tretiny populácie, a tak je stále aktuálnejšie a potrebnejšie sa situácii prispôsobiť.

V Trikale mal práve systém elektronických sťažností najväčší vplyv na životy obyvateľov. V 50-tisícovom meste prichádza ročne okolo 5000 žiadostí a pripomienok, z toho približne desať percent pochádza z aplikácie pre smartfóny. Celý proces je vďaka tomu transparentnejší a riešenie sťažností sa skrátilo z mesiaca na osem dní.

Práve to ponúka Lepšia obec od RESCA, kde môžu občania nahlasovať problémy ako nefunkčná lampa, nevysypaný odpadkový kôš, hluční susedia či poškodená lavička, ktoré potom mestskí úradníci pridelia príslušnému dodávateľovi alebo technikovi, a ten po dokončení práce len automaticky pošle správu späť na mestský úrad. Takto sa môže každý zapojiť do zlepšovania života vo svojom okolí a nehádzať len naprázdno rukami, že však to aj tak nikto nevyrieši.

„Bežne sa stane, že na nedostatok upozornia viacerí občania. Úradníci sa však nemusia obávať desiatok alebo stoviek notifikácií, pretože systém je nastavený tak, že na základe identickej GPS lokácie a predvolených kategórií zaznamená podnet ako jeden,“ ozrejmuje Eduard Kirchner.

Po nahlásení problému je občan priebežne informovaný o stave svojho podnetu, kedy bol prijatý, pridelený na riešenie, vyriešený u dodávateľa a potvrdený na samospráve. V aplikácii sa okrem vlastných podnetov nachádzajú aj tie od iných obyvateľov, za ktoré je možné hlasovať a tým zvýšiť ich dôležitosť.

„Rozhodli sme sa pojať obec ako firmu, kde budú občania zákazníkmi, ktorým obec poskytuje služby. Keďže dnes má mobilný telefón už každý občan aj úradník, tak jediný problém, prečo takéto systémy v obciach ešte nefungujú, je ich vysoká cena, čo si samosprávy nemôžu dovoliť,“ vysvetľuje spoluzakladateľ a CEO RESCO Radomír Vozár.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Ukážkové slovenské mestá

Lepšia obec však nie je len o podávaní podnetov a posielaní správ po ich vyriešení, ale predovšetkým o novom – efektívnejšom a transparentnejšom – riadení obce. Eduard Kirchner vidí v digitalizácii samospráv veľký zmysel a zopár príkladov nachádza už aj na Slovensku.

Za príkladné považuje polopodzemné kontajnery so senzorom v Bratislave, Trnave a Prievidzi, vďaka čomu auto nemusí chodiť v pravidelných intervaloch a vyhne sa aj vysypávaniu poloprázdneho kontajnera. Výhodou je aj menej neporiadku, ktorý vzniká okolo bežných kontajnerov a vyššia kapacita nádob, keď dokáže jeden polopodzemný kontajner nahradiť až šesť bežných.

Pri senzoroch v kontajneroch to však len začína, svetové mestá sú už o niekoľko krokov ďalej. Barcelona bola v roku 2014 označená za hlavné mesto inovácií a dnes má vytvorený systém pre inteligentné parkovanie, ktorý má rozmiestnené senzory v rámci celého mesta a vodičov dokáže usmerňovať v reálnom čase. Taktiež stransparentnili verejné a sociálne služby a prácu s nimi otvorili aj pre tretie strany.

RESCO sa rozhodlo do Lepšej obce investovať aj napriek tomu, že projekt je pre nich od začiatku stratový a inak to nebude ani v budúcnosti. Vyčlenili preň niekoľko zamestnancov, keď sa na obchodnom oddelení venujú viacerí ľudia výhradne jemu a niektorí programátori ho vyvíjajú popri svojej ostatnej práci.

„Lepšia obec nie je uzavretá vec. Len čo ju začnú v obciach používať naplno, budeme s nimi komunikovať a počúvať, čo by sme ešte mohli zlepšiť. Keď nás budú samosprávy usmerňovať, vieme im ponúknuť riešenie na mieru,“ priznáva Kirchner.

Spoluprácu spustili s dvomi obcami Likavkou a Žiarom nad Hronom a pripravujú ďalšie ako Banská Bystrica, Senec, Poprad, Prešov či Kežmarok. Pre spustenie projektu nie je potrebné žiadne špeciálne vybavenie ani inštalácia, stačí povedať áno a behom pár minút sa z obce stáva lepšia obec.

Dve tretiny občanov sú pasívne

„Najväčšou výzvou je priviesť samosprávy k nášmu produktu a následne naň naučiť aj občanov. Lebo jedno bez druhého nemôže fungovať,“ hovorí Kirchner a spomína prieskum agentúry 2muse.

Až 91 percent Slovákov sa podľa neho zaujíma o dianie vo svojom meste či obci, no tretina opýtaných napriek tomu tvrdí, že nemá k dispozícii dostatok informácií. 42 percent z nich uviedlo ako hlavný dôvod nedostatočné informovanie zo strany samosprávy, ďalších 12 percent poskytnuté údaje považuje častokrát za už neaktuálne.

„Konkrétnejšie odpovede na túto otázku boli rôzne. Niektorí tvrdili, že mesto komunikuje skôr reaktívne ako proaktívne a zverejňuje iba to, čo naozaj musí. Iným zas chýbal jednotný komunikačný kanál na zodpovedanie ich otázok či podnetov,“ vysvetľuje Eva Savinová z prieskumnej agentúry 2muse.

Nelichotivo však dopadla aj samotná aktivita a angažovanosť občanov. Až 68 percent z nich je podľa prieskumu prevažne pasívnych a nemá žiadne skúsenosti s nahlasovaním problému svojej obci. Viac ako tretina zdôvodňuje, že by ich podnet aj tak nič nevyriešil, nezmenil veci k lepšiemu, či dokonca by sa ním nikto nezaoberal.

„Z výsledkov prieskumov jasne vyplýva, že ľudia chcú vedieť, čo sa s ich nahláseným problémom deje a sami hľadajú cesty, ako sa k relevantným informáciám dostať, keďže im chýba aktívna a flexibilná spätná väzba zo strany samosprávy,“ dopĺňa Savinová.

Z vyskúmu vyplýva, že ak chce na Slovensku občan nahlásiť niečo nefunkčné, musí tomu obetovať niekoľko hodín svojho času. Niet preto pochýb, že to vzdajú hneď na začiatku, keďže je to na úkor voľného času, osobného komfortu či práce.

RESCO sa v najbližších rokoch chystá zdvojnásobiť počet zamestnancov a prispieť k tomu môže aj záujem o Lepšiu obec, ktorú chcú rozšíriť aj do Českej republiky. Záleží len od toho, ako rýchlo a ako veľmi sa budú chcieť slovenské samosprávy prispôsobovať tomu, že o tridsať rokov budú žiť v mestách dve tretiny obyvateľov. Zatiaľ na to myslia len v Likavke a Žiari nad Hronom.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.