Zostáva jeden deň do Vianoc 2017. Je sobota doobeda, obchody sú ešte stále otvorené. Tisícky rodín v okrese Dunajská Streda však majú inú starosť ako vianočné nákupy. Zakázali im piť vodu z vodovodu, je totiž kontaminovaná.

74-ročný Vojtech Kulčár si preto na seba hodí hrubú bundu, do rúk vezme desaťlitrové bandasky a odkráča cez celú dedinu nabrať si pitnú vodu z cisterny. Chodí takto každý deň, podobne ako celá obec, až kým zrazu nemôže.

„Západoslovenská vodárenská spoločnosť prerušila dodávku vody na celé vianočné sviatky a obnovila ju až 27. decembra. Jednoducho sme nemali vodu, pretože vodiči vraj potrebujú sviatkovať. Deda sme preto museli predzásobiť na tri dni,“ spomína Tibor Tóth, synovec Vojtecha Kulčára, ktorý za ním každý víkend cestoval 50 minút autom z Bratislavy.

Odvtedy prešli takmer dva roky a my sme zisťovali, ako sa zmenila starostlivosť o pitnú vodu. Zistila sa jasná príčina, prečo bola voda zamorená atrazínom aj napriek tomu, že tento pesticíd bol vtedy už viac ako desať rokov zakázaný.

V čom pochybili úrady a aké si z toho zobrali ponaučenie? To sa pýta šesť poškodených obcí na Žitnom ostrove a občianske združenie Za našu vodu.

Pokuta až do 20-tisíc eur

Trvá možno päť minút, kým sa dostanete z okraja Holíc k najbližšej autobusovej zastávke, kde bola pristavená cisterna s pitnou vodou. Nie je to veľa, je to necelý kilometer a aspoň sa prejdete. Keď ale máte takto chodiť každý deň po 25 litrov vody a v presne stanovený čas, radosť z pohybu vás rýchlo prejde.

Vojtech Kulčár najskôr reagoval úsmevne, že však nejako bolo a nejako bude. Nevedel si však zvyknúť, že voda, ktorú ešte večer pil, ďalšie ráno už pitná nebola. Navyše vtedy nikto netušil, čo atrazín spôsobuje, odkiaľ sa vzal ani ako ho z vody odstrániť.

„Bol v tom zmätok a veľa nejasností. Vodárne nevedeli, čo majú vôbec robiť, pritom zákon im prikazuje informovať o prekročení povoleného množstva atrazínu bezodkladne. Ony tak urobili až po siedmych dňoch,“ hovorí podpredseda občianskeho združenia Za našu vodu Tibor Tóth, ktorý sa prípadu venuje dodnes.

Za pomalé informovanie o znečistení pitnej vody museli západoslovenské vodárne nakoniec zaplatiť pokutu 500 eur. Úrad verejného zdravotníctva od nich mohol pýtať až 20-tisíc eur.

Ľudia v šiestich obciach na Žitnom ostrove tak pili znečistenú vodu aj v čase, keď už úrady vedeli, že nie je pitná. Bolo v nej tri až päťkrát viac atrazínu, než je povolené množstvo. Keď sa oň zaujímali vedci po celom svete, závery štúdií boli nelichotivé.

Krátkodobá konzumácia atrazínu môže spôsobiť pokles tlaku a po dlhšej dobe aj poruchy motoriky, kardiovaskulárne problémy, ochrnutie končatín či zníženie kvality spermií.

Dodnes sa však nikto presne nevie, odkiaľ sa na Žitnom ostrove vzal a ako sa dostal do podzemnej vody v 80-metrovej hĺbke.

„Výskyt pesticídov v pôde na Žitnom ostrove je pozostatkom z minulosti, keď sa tieto látky dlhé roky intenzívne používali v poľnohospodárstve. Doterajšie výsledky napovedajú, že prítomnosť atrazínu je následkom jeho používania najmä pred rokom 1989,“ povedala hovorkyňa Ministerstva životného prostredia Zuzana Onufer.

Atrazín však nevydrží v pôde ani vode viac než dva roky, preto je obdobie tridsiatich rokov otázne a zdroj znečistenia mohol byť iný.

„Atrazín je najbežnejšie nachádzaným pesticídom v pôde a vode. Pri použití nízkych dávok je selektívny a pri vysokých sa stáva absolútnym herbicídom. V oboch prípadoch má zvyškovú účinnosť viac než rok,“ hovorí ekologický aktivista Jindřich Petrlík z českej neziskovej organizácie Arnika.

Predsedníčka Inštitútu vodnej politiky a členka združenia Za našu vodu hydrogeologička Elena Fatulová si myslí, že zdrojov znečistenia atrazínom môže byť viacero. Okrem nevyhovujúcich skladov pesticídov sa hovorí aj o nelegálnej skládke zakopaných pesticídov pod zemou, odkiaľ sa postupne uvoľňujú do podzemnej vody.

Prípad znečistenia pitnej vody na Žitnom ostrove riešila aj polícia v rámci trestného oznámenia, podnet však v auguste 2018 zamietla.

„Polícii sa nepodarilo zistiť skutočnosti, ktoré by ju oprávňovali vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe,“ prezrádza hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Jozefína Kaššová.

Test na myšiach

Atrazín sa dodnes bežne využíva v Austrálii či Spojených štátoch amerických, v Európskej únii je však zakázaný od roku 2003. Používa sa predovšetkým na ničenie buriny na poliach, ročne ho v USA minú až 33-tisíc ton.

Zamerali sa naň aj austrálski vedci z univerzity v Melbourne a zistili znepokojivé informácie. „Výsledky ukázali významné účinky na reprodukčnú schopnosť aj celkové zdravie samcov myší,“ hovorí Andrew Pask, jeden z autorov výskumu.

Po dvoch mesiacoch zaznamenali výrazne zvýšené percento mŕtvych spermií a taktiež ich zníženú pohyblivosť. Domnievajú sa preto, že chemická látka by mohla byť spojená s viac ako päťdesiatpercentným poklesom počtu ľudských spermií zaznamenaných za ostatných 50 rokov.

Čím hlbšie, tým horšie

Podobná situácia, aká bola v šiestich obciach na juhu Slovenska počas vianočných sviatkov, sa zopakovala aj na Nový rok.

„Dňa 1. januára 2018 zásobovanie cisternovým vozidlom nebude, preto odporúčame domácnostiam zabezpečiť dostatočné zásoby pitnej vody z cisternového vozidla alebo nákupom balenej vody,“ napísala na svojom webe obec Holice.

Hlásenie spôsobilo taký ošiaľ, že balená voda zmizla z pultov miestnych potravín takmer okamžite. Tibor Tóth ju preto musel voziť z Bratislavy.

Obmedzené zásobovanie pitnej vody však nebol jediný problém. Omnoho väčší bola otázka, ako z vody odstrániť atrazín. Lámala si s tým hlavu hygiena, vodárne aj ministerstvá životného prostredia a pôdohospodárstva, až zrazu po troch týždňoch svitla nádej.

Uhlíkové filtre. Vraj ich stačí vložiť do čerpacích staníc a voda by vo vodovodoch mala byť znovu pitná.

„Lenže bol koniec roka, obciam chýbali financie a dodávatelia nemali na sklade filtre v potrebnom množstve,“ spomína Tóth.

Prekážkou bol aj fakt, že situáciu riešila každá obec vo svojej réžii, a tak kým v Trstenej na Ostrove bola voda už 9. januára v poriadku, v Holiciach trvalo takmer tri mesiace, kým došlo k opätovnému povoleniu jej konzumácie.

Vojtech Kulčár si preto dal zmerať vodu zo svojej studne a keď testy potvrdili, že v nej nie je atrazín, od polovice januára začal používať tú. V 80-metrovej hĺbke tak bola nebezpečnejšia ako v desaťmetrovej.

Čarovanie s číslami

Prípad v Trstenej na Ostrove, Blatnej na Ostrove, Lúči na Ostrove, Bake, Jurovej a Holiciach ukazuje, ako sa dá skrývať niečo, čo je známe už roky. Slovenský hydrometeorologický ústav totiž písal o zvýšenom množstve atrazínu v podzemnej vode na Žitnom ostrove už v roku 2009 vo svojej výročnej správe, úrady aj hygiena to však prehliadali.

„Dovtedy sa dalo čarovať s číslami a dostať pitnú vodu akože do normy,“ hovorí Tibor Tóth z občianskeho združenia Za našu vodu.

Zmenené normy prepočtov aj kauza s atrazínom motivovali Ministerstvo životného prostredia k tomu, aby urobilo rázny krok pri regulácii používania agrochémie v chránených vodohospodárskych oblastiach, vrátane Žitného ostrova.

„Pripravili sme historicky prvý, nadrezortný zákon na ochranu najvzácnejších vodohospodárskych lokalít na Slovensku. Pomenovanie dostal po tej najvýznamnejšej, Lex Žitný ostrov,“ vysvetľuje Zuzana Onufer z Ministerstva životného prostredia.

Zákon napríklad zakazuje vo vodohospodárskych oblastiach výstavbu priemyselných zdrojov, v ktorých sa vyrábajú alebo používajú znečisťujúce látky, ochranu rastlín prípravkami, ktoré by mohli ohroziť vodu a taktiež zamedzuje budovaniu spracovateľských zariadení na uhynuté zvieratá a skládok na nebezpečný odpad. Viaceré z týchto opatrení boli v platnosti aj predtým.

Halászlé z cisterny

Najnovšie merania Úradu verejného zdravotníctva uvádzajú, že sa nepodarilo zbaviť pesticídu vo vode úplne.

„Koncentrácia atrazínu sa v súčasnosti v podzemnej vode v prípade dvoch zdrojov mierne znížila, v prípade jedného sa pohybuje na približne rovnakej úrovni. Podzemná voda sa naďalej upravuje uhlíkovými filtrami, ktorých účinnosť sa pravidelne sleduje,“ vysvetľuje hovorkyňa Úradu verejného zdravotníctva Jozefína Kaššová.

Kauza atrazínu a následné mobilizovanie ministerstiev však nie je jediný prípad, ktorý sa občianskemu združeniu Za našu vodu alebo Inštitútu vodnej politiky podaril.

Iniciovali trestné oznámenie, sťažnosť na Európsku komisiu, prispeli k zastaveniu vznikajúcej ťažby ropy na východnom Slovensku, v spolupráci s ďalšími združeniami zozbierali 67-tisíc podpisov na petícii proti vývozu pitnej vody do zahraničia aj iniciovali podnet Slovenského ochranárskeho snemu, na základe ktorého sa znečistením podzemnej vody na Žitnom ostrove zaoberala bezpečnostná rada vlády.

„Už len to, že sa o probléme začne rozprávať, už to samé je pozitívne. V tomto prípade sa však na náš veľký tlak a po veľkej medializácii podarilo viac a ľudia znovu pijú čistú vodu,“ uzatvára Elena Fatulová.

Vojtech Kulčár si tak na Vianoce 2017 varil halászlé z cisterny, na každé ďalšie už ale znovu môže používať kohútikovú vodu, rovnako, ako kedykoľvek predtým.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.