SME

prináša

Príbehy zo Slovenska

Ilustračné foto. (Zdroj: Marek Valovčin)

Budeme nosiť rúško aj o polroka? Dopravcovia si to vedia predstaviť

Cez rúško pili aj kávu. Aj toto sú hrdinovia #mamnato

„Splnil sa najtajnejší sen kuriérov. Všetci sú doma!“ napísal na sociálnej sieti komik Tomáš Hudák, keď počas pandémie koronavírusu zostala väčšina ľudí pracovať z domu.

Zostali tam aj niektorí autobusári, kamionisti a ďalší dopravcovia, ktorí sa rozhodli do práce nechodiť. Doma ich totiž čakali rodiny, malé deti, manželia i manželky, rodičia či starí rodičia, medzi ktorých nechceli priniesť hroziacu nákazu.

Napriek tomu kuriérske služby, zásobovanie i osobná preprava nezostali stáť. Ich dôležitosť ešte narástla a zabezpečovali, aby sa spotreba v rámci štátu nezastavila úplne.

Mnohí boli v práci aj vtedy, keď sa piatky tlieskalo hrdinom a mnohí tým hrdinom aj sami pomáhali, keď prevážali ochranné prostriedky, dezinfekčné prípravky alebo vozili ich samých.

Ako na túto situáciu reagovali, ako sa zmenila ich práca a ako je možné, že sa medzi nimi objavilo minimum prípadov nákazy? Strávili sme jeden deň v prostredí autobusárov a kuriérov.

Tento článok vznikol v rámci série

Autobusári v Prievidzi. Dispečeri im merali teplotu

Nedá sa to nazvať nočnou zmenou, ale ani rannou. Autobusár Jozef Fábry začína tak nejak uprostred. Budík má nastavený na pol štvrtú ráno, napriek tomu vstáva o štvrtej.

„Už som lenivý a trvá mi to vyjsť z postele,“ smeje sa Jozef Fábry z SAD Prievidza.

Zvykol som si na pravidelnú hygienu aj nosenie rukavíc a rúška. Niekedy som sa pozabudol a raz som chcel cez rúško piť aj kávu.

Jozef Fábry, autobusár SAD Prievidza

Keď sa mu vstať nakoniec podarí, opláchne sa, umyje si zuby, dá si dva celaskony a po chvíli odchádza z bytu preč.

„Raňajky radšej vynechávam, pretože mám strach, že by mi nemuseli sadnúť. Namiesto toho pijem veľa vody, ráno aspoň pollitra,“ hovorí Fábry.

Pracovná zmena mu začína o piatej, predtým sa ešte ide prihlásiť garážmajstrovi, že prišiel a dispečer mu zmeria teplotu. Prvé raňajky si dáva až v práci, zakaždým jednu proteínovú tyčinku. K obedu sa dostane až poobede o tretej, keď po skončení zmeny príde domov.

Práve on spolu so všetkými kolegami z SAD Prievidza, ďalšími dopravnými spoločnosťami, vodičmi aj kuriérmi patrí medzi hrdinov týchto dní. Nachádzali sa v prvej línii a riziko nákazy mali podobné ako pokladníčky, zdravotné sestry či lekárnici.

„Jednoducho som na to nemyslel. Dcéry sa o mňa báli, či sa nenakazím, ale zvykol som si na pravidelnú hygienu aj nosenie rukavíc a rúška. Niekedy som sa dokonca pozabudol a raz som chcel cez rúško piť aj kávu. Jem výrazne viac vitamínu C a som v takej psychickej pohode, že koronavírus u mňa nemá šancu,“ usmieva sa Fábry.

Výraznou pomocou boli aj opatrenia SAD Prievidza, ktoré dopravca zaviedol ešte na začiatku marca. Každý vodič nosil rúško, mal k dispozícii ochranné rukavice a musel dezinfikovať držadlá a rúčky po každom spoji.

„Naši pracovníci dostali odporúčania, aby dodržiavali hygienické zásady, ktoré vydal hlavný hygienik. Okrem toho sme uzatvorili čakárne, vodiči dostali dezinfekčné prostriedky a za úlohu majú pravidelne čistiť interiéry autobusov,“ povedal riaditeľ dopravy SAD Prievidza Marek Dežerický.

Všetko sa to však začalo tým, keď členovia civilnej ochrany v Prievidzi a dobrovoľníci z obce Chrenovec-Brusno vydezinfikovali bez nároku na odmenu celý vozový park dopravcu, teda viac ako 250 autobusov. Trvalo im to celý víkend a zamerali sa predovšetkým na najexponovanejšie časti interiéru.

„Doteraz sme sa pripravili na všetky situácie, ale táto nás prekvapila. Hrozbu vírusu sme naozaj nečakali,“ povedal Jozef Kurbel z jednotky civilnej ochrany Chrenovec-Brusno.

Odvtedy prievidzskí autobusári dezinfikovali svoj vozový park aj bez dobrovoľníkov.

„Mali sme vyčlenených dvoch vodičov, ktorí nejazdili a celý čas čistili vozidlá. Chodili aj na naše ostatné pracoviská do Handlovej, Partizánskeho a Bánoviec nad Bebravou. Vydezinfikovať jeden autobus im trvalo zhruba päť minút, potom bolo treba zavrieť okná aj dvere a vírus nechať vydusiť aspoň desať minút. Každý autobus prešli jeden až dvakrát do týždňa,“ opisuje Fábry.

Dezinfikoval aj zábradlie v bytovke

Jozef Fábry si na zmenenú situáciu zvykol pomerne rýchlo, no cestujúcich sledoval omnoho viac ako kedykoľvek predtým. Všímal si, ako sa správajú, čoho sa chytajú aj či náhodou niektorý z nich nezakašle.

„Keď nastúpil zvláštny človek, ktorý nevyzeral veľmi zdravo, v zrkadle som odsledoval, kam si sadol a ktorých držadiel sa chytil, aby som to potom obzvlášť vydezinfikoval. Prišiel som z čistého prostredia a chcel som v čistom prostredí aj pracovať,“ prezrádza Fábry.

Podobne pristupoval aj k domácnosti a bytovke, v ktorej žije. V začiatkoch dezinfikoval aj zábradlie vo vchode a všetky časti, ktorých sa pri presune do bytu dotkol. Doma mal vytvorenú akúsi hygienickú slučku, ktorou museli prejsť všetky predmety, ktoré mal vonku.

„Po každej zmene som sa umyl už v práci a počas cesty domov som sa snažil chrániť a nechytať žiadnych vecí. Doma som mal dezinfekčné mydlo, ktorým som si umyl ruky, očistil mobil, kľúče aj všetko, čo som mal v robote a chytal sa toho. Zároveň som si oblečenie oddelil do kúpeľne, kde som mal priestor na dezinfikovanie,“ vysvetľuje Fábry.

Dnešnú situáciu už považuje za stabilizovanú, nikdy však nezabudne na jej začiatky. Rúško začal nosiť omnoho skôr, ako bolo povinné, kvôli čomu viacerých cestujúcich zaskočil.

Ľudia zostali v šoku, že ejha, asi je to dosť vážne. Na ten výraz strachu v ich tvári sa nedá zabudnúť.

Jozef Fábry, autobusár SAD Prievidza

„Ľudia zostali v šoku, že ejha, asi je to dosť vážne. Na ten výraz strachu v ich tvári sa nedá zabudnúť,“ spomína Fábry.

Zvláštne sa cítil aj počas jazdy do práce. Po zavedení prvých opatrení nastala podľa neho totálna zmena. Autá nejazdili ako kedysi, nikde neboli ľudia, mesto bolo prázdne.

„Cítil som sa, akoby som išiel na popravu. Ubudol aj počet cestujúcich. Po nariadení zostať doma som ich mal v autobuse v priemere päť. Prešli sme na režim sobota a spoje nejazdili tak často ako cez pracovné dni,“ hovorí Fábry.

Zmenil sa nielen počet cestujúcich, ale aj ich správanie. Nikto nestál, všetci sedeli, len málokto rozprával a každý sa chytal držadiel cez rukáv alebo rukavice. Vidieť to bolo aj na obmedzenom počte seniorov.

„Dôchodcovia už necestovali tak často ako predtým. Kedysi sa vozili, aby nemuseli sedieť doma. Stretli sa dve, tri seniorky, sadli si do autobusu a kecali. Potom išli pozrieť kamarátku a odtiaľ sa viezli zase naspäť. Teraz to už nerobili, pretože sa báli. Išli maximálne do obchodu,“ opisuje Fábry.

Autobusár Jozef Fábry si prvé týždne po zavedení opatrení vychutnával aspoň prázdne cesty a fakt, že nemusel stáť v zápchach a na zastávky prichádzal včas. Zároveň si vie predstaviť, že ak by to bolo nevyhnutné, rúško by nosil ešte aj o polroka.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Počet kuriérov sa zdvojnásobil. Využili aj taxikárov

Či už ste si v polovici marca otvorili papierové noviny, pozreli webovú stránku nejakého denníka alebo zapli večerné televízne noviny, všade bola reč o kamiónoch uväznených na hraniciach. Na maďarskom území vytvorili 70-kilometrovú kolónu, v opačnom smere stáli na diaľnici D2 od Bratislavy až po Brno.

Dôvodom boli opatrenia spojené s pandémiou koronavírusu ako preventívne uzatváranie hraníc a meranie teploty vodičom. Meškania kamiónov ovplyvnili výrobné procesy v stovkách tovární a mimoriadna situácia sa dotkla aj všetkých logistických firiem a kuriérov. Najväčšia kuriérska spoločnosť na Slovensku DPD zaznamenala meškanie tovaru o dva až tri dni.

Od začiatku sme počúvali kuriérov, čo by im dokázalo pomôcť. Chceli sme pre nich urobiť viac, aby sa nebáli a čo najviac sme minimalizovali riziko nákazy.

Peter Pavuk, generálny riaditeľ DPD

Napriek tomu sa nestalo, že by mali kuriéri menej práce. Práve naopak, v čase koronavírusu zaznamenali takmer 80-percentný nárast prepravy tovaru. Môže za to aj nariadenie vlády zatvoriť všetky maloobchodné prevádzky, kvôli čomu muselo DPD zamknúť aj sieť odberných miest. Vytvorilo to väčší tlak na kuriérov a spoločnosť musela prijať stovky nových.

„Počet kuriérov sme navyšovali o viac ako 300. V niektoré dni máme v teréne takmer 1000 kuriérov,“ prezrádza generálny riaditeľ DPD Peter Pavuk.

Nárast však neutíchol ani po niekoľkých týždňoch, a tak si kuriér Slavomír Šiška musel zvyknúť, že je neustále v pohotovosti.

„Bolo to ako v predvianočnom období, no s tým rozdielom, že sme nemali čas na prípravu. Museli sme reagovať takmer okamžite a zo dňa na deň. Práce bolo nepochybne viac, no vďaka tomu, že bolo doma väčšie množstvo ľudí, sme boli efektívnejší,“ hovorí Šiška.

Na hranici prepravných kapacít

Slavomír Šiška prichádza do práce o šiestej ráno, aby si do auta naložil všetky zásielky a pripravil si trasu. Práve vďaka tomu vie určiť, v akom čase sa bude nachádzať na ktorom mieste a vedia to aj zákazníci. Každé ráno totiž dostanú správu s presným časom doručenia zásielky.

„Zákazníci vedia konkrétny hodinový interval, kedy k ním prídeme. Vypočíta nám to systém a dokážeme to splniť takmer na sto percent. Okrem tejto veci sme ako prví zaviedli aj terminály a možnosť prevziať si balík na dobierku,“ vysvetľuje Pavuk.

Práve terminály sa počas koronavírusu stali kľúčovými, keďže boli jedinou možnosťou, ako vyplatiť balík pri jeho preberaní. Hotovosť jednoducho prestala existovať. Kuriéri vďaka tomu trávili so zákazníkmi menej času a znížila sa aj pravdepodobnosť prípadnej nákazy.

„Od začiatku sme počúvali kuriérov, čo by im dokázalo pomôcť. Dezinfekcia a ochranné rúška boli samozrejmosťou. Chceli sme však pre nich urobiť viac, aby sa nebáli a aby sme čo najviac minimalizovali riziko nákazy,“ hovorí Pavuk.

Kuriérska spoločnosť preto vyzvala príjemcov, aby mali pri preberaní zásielky vždy ochranné rúško, respirátor alebo inú funkčnú ochranu tváre. V opačnom prípade by sa riziko nákazy výrazne zvýšilo a kuriéri by mohli prestať jazdiť.

Denne prídu do kontaktu so 70 až 80 zákazníkmi a rozhodli sa, že doručovanie zásielok obmedzia na nevyhnutné minimum. Nevstupovali do uzavretých priestorov a balíky doručovali maximálne po prvé dvere.

„Snažil som sa nemyslieť na to, že sa pohybujem v prostredí potenciálnej nákazy. V prvom rade je to moja práca a povinnosť doručovať zásielky. Dodržoval som však hygienické odporúčania, ktoré sme dostali, čiže malo by to byť bez problémov,“ priznáva Slavomír Šiška.

Do terénu obvykle vyráža o ôsmej ráno a ako prvé rozváža balíky z príplatkových služieb. Celkovo mu rozvoz zaberie osem až desať hodín a pracuje dovtedy, kým nedoručí všetky. V prípade, že nejaké balíky zostanú, nechá ich na nasledujúci deň ako prioritné.

Ľahko sa však môže stať, že si zákazníci objednajú viac, ako sú maximálne prepravné kapacity kuriérskej spoločnosti. Odkedy ľudia zostali doma a svoje nákupy presunuli na internet, bolo to pomerne pravdepodobné.

„Nárast objednávok sa priblížil hranici kapacít kuriérskych spoločností. Zákazníci preto museli počítať s tým, že sa doručovanie zásielok spomalí. Pridali sme preto ďalší doručovací deň a pracovali aj v soboty,“ vysvetľuje Pavuk.

Štandardne v DPD pracuje viac ako 400 kuriérov denne, počas koronavírusu ich však mali v teréne niekedy aj tisíc. Za zvýšený počet môže aj spolupráca, ktorú sa rozhodli vytvoriť s taxikármi.

„Začali sme spolupracovať s taxislužbami, ktoré nemohli podnikať. Dostali jasné pravidlá, ako nás môžu zastupovať, vďaka čomu sme si aspoň trochu vzájomne pomáhali. Najvýraznejšie v Bratislave, ale spolupracovali sme aj v regiónoch podľa lokálnej potreby a záujmu taxikárov,“ hovorí Pavuk.

Tepna medzi výrobou a zákazníkom

Spoločnosť DPD musela posilniť aj manipuláciu v skladoch. Jednak predĺžením pracovnej doby, zároveň prijatím nových zamestnancov. Kým v bežnom období sa pracovná zmena v skladoch začína o štvrtej, teraz triedili balíky už od pol tretej. V oboch prípadoch majú najviac roboty v pondelok večer.

„Ľudia cez víkend nakupujú na internete a v pondelok poobede sa tovar dostane do našich skladov. Na ďalší deň sú balíky na doručovaní, kedy je pre kuriérov najnáročnejší deň v týždni,“ hovorí Peter Pavuk.

Význam kuriérskych spoločností nezostal v čase pandémie koronavírusu len pri doručovaní zásielok, rozšíril sa aj o jeden dôležitý rozmer.

Ľudia boli milší. Rešpektovali odporúčané opatrenia a vnímali, že naša práca nie je jednoduchá.

Slavomír Šiška, kuriér DPD

„Stali sme sa tepnou medzi výrobou a koncovým zákazníkom. Keďže boli takmer všetky predajne okrem potravín zatvorené a ľudia potrebujú aj iné ako len jesť, presunul sa predaj z kamenných predajní do e-shopov. Práca kuriérov sa stala dôležitou súčasťou ekonomického toku, aby sa spotreba v rámci štátu nezastavila úplne,“ vysvetľuje Pavuk.

Pomáhali tak doručovať zásielky nielen bežným obyvateľom, zásobovali aj záchranné zložky či medicínskych pracovníkov. Či už išlo o ochranné prostriedky, dezinfekčné prípravky alebo len dovoz jedla, dopravcovia boli v čase koronavírusu významnejší ako kedykoľvek predtým.

Snažila sa to zdôrazniť aj iniciatíva Slovensko tlieska hrdinom, vďaka ktorej sa viaceré piatky po sebe vyklonili ľudia z okien a zatlieskali hrdinom týchto dní.

„Bolo to veľmi pekné gesto. Som rád, že si ľudia vážia prácu tých, ktorí sú v prvých líniách. Ja som tlieskal tiež,“ spomína kuriér Slavomír Šiška.

Aj keď mu cez rúško občas nebolo rozumieť a so zákazníkmi sa musel dohadovať dlhšie, ich zhovievavý prístup mu robil deň príjemnejším.

„Ľudia boli milší. Rešpektovali odporúčané opatrenia a vnímali, že naša práca nie je jednoduchá. Chcem ich za to veľmi pochváliť,“ uzatvára Šiška.

Slovenská sporiteľňa pomáha pretvárať Slovensko na modernú a zodpovednú krajinu

Zistite viac

Projekt SME Moderní má za cieľ ukázať, že na celom Slovensku žijú ľudia, ktorí každým dňom pracujú na tom, aby Slovensko napredovalo.
Projekt vám prináša Slovenská sporiteľňa v spolupráci s obsahovým štúdiom SME Creative a mediálnou agentúrou Wavemaker.

Ďalšie príbehy

Všetky príbehy

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.