Zuzana Szabóová Koordinátorka projektu

Na školách potrebujeme kontroverznejšie témy. Byť ticho nepomáha

Aké je poslanie projektu?

Čo si školy navarili, to my teraz jeme.

So Zuzanou Szabóovou, koordinátorkou projektu Nie v našom meste, sa stretávame v Banskej Bystrici na Gymnáziu Jozefa Gregora Tajovského. Na prvý pohľad ju ťažko odlíšiť od študentov. Je plná energie, nadšenia a aj vďaka jej aktivitám už nesedí Marián Kotleba v kresle župana Banskej Bystrice.

Aj to je dôkaz, že občiansky aktivizmus má v demokratickej spoločnosti svoju silu a zmysel. A vlastne je podľa Szabóovej aj jedinou možnosťou, ako si demokraciu uchrániť.

Výhra Kotlebu bola porážka slušnosti

„Nedá sa povedať, že by sa občiansky aktivizmus v Banskobystrickom kraji začal s nástupom Mariána Kotlebu do úradu VÚC v Banskej Bystrici,“ hovorí Szabóová počas toho, ako sa chodbami gymnázia presúvame do triedy, kde má pre žiakov pripravený workshop týkajúci sa výchovy k demokracii.

Centrum komunitného organizovania (CKO) vo Zvolene, kde pracuje, bude budúci rok oslavovať už dvadsiate výročie. Od začiatku im išlo najmä o vytváranie priestoru pre spoluprácu medzi občanmi a samosprávou.

No keď bol na sklonku roka 2013 do vedenia VÚC v Banskej Bystrici zvolený Marián Kotleba, pre ľudí okolo CKO to bol signál vytvoriť platformu, ktorá spraví jeho víťazstvo prvým aj posledným.

Veď v prvom kole získal len niečo vyše 21 percent hlasov, a to rozhodne nebola reprezentatívna vzorka obyvateľov bystrického VÚC.

„Našou úlohou bolo občianskym aktivizmom prebudiť mlčiacu väčšinu, aby vyjadrila svoj názor. Dá sa povedať, že demokracia zlyháva, ak sa do vedenia dostane človek s nedemokratickým myslením. Zlyháva však práve na mlčiacej väčšine,“ vysvetľuje Szabóová.

Navyše bolo potrebné vysvetliť aj mladým ľuďom, prečo je extrémizmus nebezpečný a čo so sebou prináša. Preto začali občiansky aktivizmus prepájať s výchovou mládeže.

Učia žiakov myslieť kriticky

Veľa spolužiakov zmenilo postoje k rasizmu. Kedysi boli výrazne radikálni a po školeniach už majú iný názor.

Adam Hančík, študent gymnázia

V Banskej Bystrici sa pod vedením CKO začal prakticky malý odboj. Už na konci roka 2013 začala fungovať platforma Nie v našom meste. Bola inšpirovaná americkou platformou, ktorá sa snažila bojovať proti nenávisti v komunite. Obyvatelia mesta Bilings v Montane zareagovali na nenávistné komentáre proti židovskej komunite nesúhlasom a inšpirovali aj Banskobystričanov.

Na začiatku vytvárali aktivisti reakčnú platformu odporu. Protestovali a upozorňovali na nedemokratické postupy, keď napríklad neboli schválené dotácie pre divadlo Štúdio tanca alebo bábkové divadlo Na rázcestí, a to buď rôznymi verejnými podujatiami alebo watch-dogovými aktivitami.

„Občianski aktivisti začali pracovať na tom, aby zaznel aj hlas proti tomu, aby bol Marián Kotleba v úrade,“ hovorí Szabóová.

Postupom času si uvedomili, že kritika nie je jediný nástroj zmeny. Problém vnímali aj v radikalizácii mládeže, ktorá už hrôzy Druhej svetovej vojny poznala len z kníh. Pre nich to často boli len kapitoly dejepisu.

„Začali sme na školách vzdelávať a vychovávať žiakov k hodnotám demokracie. Nie preto, že by sa to na školách nedialo, ale preto, že demokracia je často vágnym pojmom aj pre dospelých. Aktivity na školách sme nastavili tak, aby sme povzbudili žiakov k diskusii, aby sa vedeli pýtať, reagovať, hovoriť otvorene. Veľa času trávime vysvetľovaním, prečo populizmus či neofašizmus nie je cesta, ktorou by sme sa mali uberať,“ opisuje Szabóová.

Vtedajší župan bol podľa nej zvolený demokraticky. Avšak bol to ten istý človek, ktorého si pamätali aj s jeho neofašistickou minulosťou.

„Ten Kotleba, ktorý sa zdraví Na stráž a pekný biely deň,“ dodáva Szabóová.

Aj preto vytvorili vzdelávací projekt Školy za demokraciu, ktorý dnes už funguje na takmer tridsiatich školách v kraji.

Zmenu postojov sprevádzajú aj slzy

Garantom projektu Školy za demokraciu je Pedagogická fakulta Univerzity Mateja Bela v Banskej Bystrici a projekt podporilo grantom Ministerstvo spravodlivosti, Ministerstvo školstva a Banskobystrický samosprávny kraj.

„Celý program prebieha s jednou triedou počas celého školského roka. Žiaci v úvode prejdú meraním hodnôt a postojov, cez školský rok s nimi pracujeme formou workshopov, divadelných predstavení, živými knižnicami, filmovými predstaveniami a na konci je opätovné meranie hodnôt a postojov,“ hovorí Szabóová.

Práve meranie potvrdzuje úspešnosť projektu, podľa vyhodnotenia sa im darí pôsobiť preventívne a dochádza k pozitívnym zmenám hodnôt a postojov.

„Ako prvé ma zaujalo, že veľa spolužiakov zmenilo postoje a názory na rasizmus. Kedysi boli naklonení výrazne radikálne a po školeniach už majú iný názor na tieto témy. Dokonca niektoré spolužiačky plakali pri príbehoch ľudí,“ hovorí o výsledkoch Adam Hančík, študent Gymnázia J. G. Tajovského v Banskej Bystrici.

Podľa neho spolužiačky dovtedy neboli tak tolerantné. Ich postoje sa po príbehoch reálnych ľudí skutočne zmenili. „Nebolo to len teoretizovanie, ale skutočné príbehy,“ pochvaľuje si Adam.

„Minulý rok sme do projektu išli prvý raz a spätná väzba od žiakov bola veľmi dobrá. V tomto roku okrem žiakov začínajú so vzdelávaním aj učitelia, ktorí odovzdávajú novinky ďalším. Vždy sa snažíme prinášať inovácie a iné formy výučby a komunikácie. Snažíme sa žiakom ukázať aj novšie ako klasické formy vzdelávania,“ ozrejmuje Monika Ďurčová, zástupkyňa riaditeľky Gymnázia J. G. Tajovského.

Participácia je základ pre normálny život

„Je potrebné hovoriť, prečo by sme mali na Slovensku žiť v tolerancii a pozerať sa na ľudí bez predsudkov. Aby boli mladí ľudia schopní vybrať si pri voľbách správne, aby sa vyhli populistom, extrémistom a prvoplánovým riešeniam. Zároveň na školách treba otvárať aj témy, ktoré sú kontroverznejšie a nie je jednoduché o nich hovoriť, no byť ticho nikomu nepomôže,“ prezrádza Szabóová.

Jej víziou je, že projekt na školách by mohol raz pokračovať aj mimo hraníc Banskobystrického kraja.

Mladí ľudia v rámci workshopov spoznávajú aj dôležitosť kritického myslenia. Vďaka tomu sa učia rozoznávať konšpiračné weby a hoaxy, ktoré často stoja za dezinformačnou propagandou. Učia sa tiež správne argumentovať či vyhodnocovať zdroje informácií.

O potrebe rozvíjať u mladých kritické myslenie hovorí aj bloger a publicista Jakub Goda:

„Ľudia, ktorí stoja za konšpiračnými médiami radi tvrdia, že len prezentujú “iný názor”, ktorý v bežných médiách chýba. Problém je, že okrem iného názoru prezentujú častokrát aj “iné fakty”. Nazvať to “iný pohľad na vec” je ich komunikačná stratégia ako zľahčovať to, že sa im tam miešajú úplné nezmysly.“

Podľa neho sú pre mladých nebezpečné hlavne preto, lebo tí sú im najviac vystavení. Sociálne siete sú hlavným zdrojom informácií pre mladých, v škole väčšinou neexistuje nikto, kto by ich usmernil.

„Druhá vec je, že konšpiračne weby vychovávajú voličov pre fašistické strany, pretože šíria rovnaký príbeh: Všetko je zle, všetci sú spiknutí proti nám a klamú nás, nestačia preto reformy a lepší politici, ale treba radikálnu, extrémnu zmenu,“ dodáva na margo konšpirátorov Goda.

Radí, že netreba brať vážne nič, čo je len na Facebooku nejakej neznámej facebookovej stránky. Hlavne by mali byť ľudia obozretní k článkom s bombastickými a šokujúcimi nadpismi, o ktorých sa ale nikde inde nič nepíše.

Aj pre názorovú pestrosť dnes v rámci platformy Nie v našom meste pôsobí asi štyridsiatka ľudí z rôznych sfér od učiteľov, podnikateľov až po IT technikov. Ide o rôznorodú skupinu podporovateľov. Spája ich jediný cieľ. Naučiť ľudí opäť vnímať demokraciu a využívať jej nástroje. Pochopiť, že ju tvorí každý človek a bez neho nebude fungovať.

„Pre mňa je demokracia systém, v ktorom sa ľudia zaujímajú o dianie okolo seba. Participujú na veciach, ktoré sú im demokraciou dané. Zvolenie Kotlebu nebol prejav vôle 100 percent oprávnených voličov. Je to súčasť každých volieb, že k volebným urnám chodí málo ľudí. A to je potrebné zmeniť,“ hovorí Szabóová a dodáva, že v opačnom prípade aj malá skupina ľudí dokáže zvoliť kandidáta, s ktorým sa väčšina nestotožní.

Problém vidí aj v tom, že ľudia neveria voleným zástupcom a túto dôveru im treba prinavrátiť.

„Demokracia by mohla zahynúť práve na tom, že ľudia prestali participovať na chode štátu. Prestali veriť, že ich názor a hlas sú dôležité a to vidno aj na už spomínaných voľbách. Akoby sme zabudli, že my sme tí, ktorí rozhodujú o vlastnom štáte. Ak sa nám toto podarí zmeniť, máme šancu žiť v spokojnej a tolerantnej demokratickej spoločnosti,“ uzatvára Szabóová

Práve tu vidí priestor pre aktivizmus a úlohu vzdelávať už prvovoličov o slobode, tolerancii a o tom, že sú dôležití. Takto vieme dať demokracii opäť šancu znovu sa nadýchnuť.

Je Slovensko moderná krajina? Dozviete sa na stránke Moderní SME

Poslanie projektu

Tento článok vám prináša

Pravidlá pre spoluprácu medzi inzerentmi a redakciou si môžete pozrieť na tomto odkaze.